Ad: Srňacie či Srniace?

Ku konštatovaniu autorky článku, že ...“mnohí pri prestavbách nedodržiavali a nedodržiavajú originálny charakter stavieb“ asi len toľko: Prestavba rekreačnej chalupy je, rovnako ako politika, umením možného. Vzhľadom na obmedzenú podporu rekonštrukcií pôvodných objektov ľudovej architektúry zo strany štátu riešia chalupári rekonštrukcie a voľbu materiálov v rámci vlastných finančných možností. Človek môže nesúhlasiť s detailmi, voľbou materiálov, ako strešná krytina atď. avšak pri dnešných cenových reláciách si napríklad drevený šindeľ dá na strechu len skutočný fanatik alebo snob. Mnohé detaily sú často vedené dobrým úmyslom a snahou zachovať pôvodný štýl, avšak zlyhať môže realizácia. Ani nájsť šikovných majstrov za prijateľnú cenu dnes nie je ľahké. Prípadným záujemcom o rekonštrukcie chalúp vďačne poskytnem zoznam firiem na ktoré by sa rozhodne nemali obracať - pokiaľ nechcú, aby sa zalomenie strechy, aké sa vyskytovalo vo Veličnej a Párnici, zmenilo počas realizácie na vikier ŕ la 90. roky.

Autorka však pritvrdzuje: „Dnes tam už stoja dokonca aj murované domy.“ Tu by bolo stačilo opýtať sa miestnych, prípadne na odbore výstavby. V rámci stavebného konania v Srňacom je totiž podmienka odboru výstavby, že konečná podoba objektu musí rešpektovať charakter oblasti a pôvodnej architektúry. V zmysle predošlého bodu sa niektorí novousadlíci uchyľujú ku lacnejšej a rýchlejšej alternatíve – murovaný objekt obložený drevom na falošný zrub. Konečný efekt je potom drevenica. Jedna taká stojí hneď vedľa toho murovaného domu, ktorý tak pohoršil redaktorku. Pokiaľ ide o použitie plurálu, nie je na mieste. Ďalší omietnutý dom ktorý autorka článku videla, je postavený na mieste pôvodnej omietnutej drevenice, pričom konfrontáciou so snímkami pôvodného objektu treba konštatovať, že omietka rešpektuje pôvodný vzhľad objektu.
Pamiatkovo sú v Srňacom chránené 3 objekty – jeden postavila nanovo ešte OSCR (okresná správa cestovného ruchu) a dnes je opustený. Druhý postavili na mieste padajúcej chalupy noví majitelia pred tromi rokmi. Krvopotne a s nemalými investíciami. Tretí už roky úspešne chátra a padá, pričom domáci uzatvárajú stávky na to, koľko zím ešte vydrží. Možno by sa „ochranári a ľudia, ktorým na vzhľade tejto lokality záleží“ mohli nakopnúť a skúsiť zorganizovať akciu na jeho záchranu. Ak bude treba, rád prídem pomôcť a verím, že sa pridajú aj ostatní.
Ľudová architektúra sa, rovnako ako ostatná architektúra, vyvíja. V priebehu storočí sa zmenili veľkosti a tvary okien, dverí, menili sa strechy, v minulom storočí pribudli komíny ... Dnešný človek obývajúci drevenicu zväčša nechce v mrazoch sedieť na latríne a tak pribúdajú sociálne zariadenia, kúpeľne, obytné podkrovia. Percento nadšencov, bazírujúcich na tom, aby ich chalupa bola rovnaká ako kedysi, je mizivé. Väčšina chalupárov chce svoje drevenice obývať a užívať. Pri dnešných štandardoch. Čo je pochopiteľné.
A tak môžeme striktne trvať na zachovaní pôvodných detailov a pozerať sa ako sa chalupy rozpadávajú, alebo akceptovať nevyhnutný vývoj a prižmúriac oko nad prijateľnými drobnosťami privítať zachovanie a využívanie ľudovej architektúry.
Poznám aj ľudí, ktorí považujú za „hyzdenie“ oravskej prírody a kultúrneho prostredia dokonca i výstavbu panelových domov v Dolnom Kubíne. Tak ich zbúrajme a postavme všetkým drevenice...