li spoločne so svojou triednou učiteľkou a slovenčinárkou Yvetou Volčekovou svoj časopis trikrát, a vždy to znamenalo víťazstvo. Svoj časopis nazvali viaczmyselne Nápadník a aj tento názov, aj úspechy v súťaži dokazujú, že nápady majú naozaj výborné. Tie obyčajne vznikajú a „očesávajú sa“ na hodinách slovenčiny. V časopise žiaci uverejňujú svoje literárne pokusy, reportáže z rozmanitých školských podujatí, správy zo života triedy, ale i vtipné „myšlienky“, ktoré sa im podarí, či vlastne nepodarí, „splodiť“ na vyučovacích hodinách. Ich časopis má zvyčajne 20 strán formátu A4 a celú jeho výrobu zvládajú s pomocou svojej triednej učiteľky a počítača sami. Počas školského roka vydajú dve čísla. „Snažím sa, aby v časopise mali príspevok všetci žiaci – aj tí prospechovo slabší. A práve tí dokážu prekvapiť, vymyslia niečo originálne, na čom sa potom všetci dobre zabavíme,“ hovorí Y. Volčeková. Tohto roku ešte časopis nevydali, pretože triedna učiteľka, bez ktorej to ide ťažko, je na materskej dovolenke. „Ale v novembri sa už vraciam, tak zase niečo spolu vymyslíme,“ prezradila nám Y. Volčeková. Od nej sa tiež dozvedáme, že žiaci boli úspešní aj v iných súťažiach – literárnych, športových, výtvarných a niektorí sa presadili i ako herci v divadelnom súbore.
Usilovnými prispievateľmi do časopisu sú Jana Hládeková a jej bratranec Štefan Hládek. „Ja píšem najviac o športových súťažiach,“ hovorí Štefan, ktorý je inak aj úspešným autorom próz. Veď získal ocenenie v celoslovenských súťažiach Prečo mám rád slovenčinu a Radosť v rodine. Po cenu z tej druhej si bol dokonca v Primaciálnom paláci, na čo je patrične hrdý. „Píšeme tiež napríklad o významných ľuďoch, keď je tu nejaká slávnosť, výročie a podobne. V poslednom čísle sme písali aj o tom, ako sa tu každý rok v zime stavajú obrovské snehuliaky,“ dopĺňa Jana, šéfredaktorka časopisu. Obom sa novinárska práca páči, najmä jej výsledok. „Keď je už časopis hotový, príde taká úľava, spokojnosť, že sme niečo dokázali,“ dozvedáme sa od Štefana a Jana dodáva: „A keď získame ešte aj cenu, tak to je úplne super.“ Či z nich budú novinári, to dnes ešte nevedia. Najskôr chcú obaja študovať na gymnáziu. „A potom sa uvidí,“ uzatvára Jana.
