Článok pokračuje pod video reklamou
Ako dôchodca založil vôbec prvý skautský zbor v Dolnom Kubíne. Matkám niektorých detí musel vtedy vysvetľovať, že skauti nemajú nič spoločné so skínmi. Ján Suroviak - priekopník skautingu na Orave.
Ján Surovjak sa podpísal aj pod vznik skautského oddielu v Žaškove a naposledy v Pribiši.
“Som rodák z Pribiša. Mal som veľký záujem ponúknuť miestnym deťom a mládeži niečo iné, než len diskotéky a krčmy. Niečo, čo by ich upútalo na celý život,” vraví sedemdesiatnik. Pribišské deti skauting nepoznali. Ján mal teda pred sebou kus práce. Vysvetlil im, čo to skauting je, premietol niekoľko filmov o aktivitách a činnosti skautov. Hneď na začiatku sa mu do oddielu prihlásilo 30 detí. Postupne pribúdali ďalšie, medzi nimi dokonca aj rodičia. “Dedinské deti sú celkom iné, než mestské. Je s nimi menšia robota. Poznajú už pomenovania byliniek, stromov, vtákov. A viac poslúchajú. Zaujímavé je, že dievčatá sú ešte aktívnejšie ako chlapci.”
Dnes je v Pribiši 42 skautov od 7. rokov až po dospelý vek. Starosta Jozef Kováčik im poskytol nevyužívané priestory materskej školy. Z dvoch prázdnych miestností sa razom stali klubovne a z nich “skautský dom”. J. Suroviak prichádza ako oddielový vedúci do obce dva razy týždenne. “Absolvovali sme už niekoľko výletov, naposledy sme boli v tábore v Roháčoch. Organizujeme aj vychádzky do prírody, čistíme studničky a okolie od papierov či plastov. Viete, rodičia mi povedali, že vytvorenie skautského oddielu je požehnaním pre dedinu. Našli v živote zmysel a baví ich to,” tvrdí akčný dôchodca. Svojmu oddielu dal názov Zelená ratolesť. Podľa vetvičky, ktorú drží v zobáku vták na heraldickom znaku Pribiša. V súčasnosti už svojich zverencov pripravuje na skúšku, ktorá vyvrcholí skautským sľubom. Úspešní absolventi sa zložením sľubu zaradia do celosvetového skautingu a stávajú sa už skautmi na celý život. “Budú musieť zvládnuť uviazať niekoľko uzlov, poznať zákonitosti táborenia i skautský zákon. Pravý skaut musí mať tiež krabičku poslednej záchrany a v nej 20 korún, nejaký ten liek, sviečku a zápalky,” vysvetľuje kritériá úspešného zvládnutia skautskej skúšky Ján.
Paradoxne sa on sám stal skautom až v dôchodcovskom veku.
“Za totality bol skauting zakázaný. Ideológia, ktorú šíril, sa nezhodoval s názormi vtedajšieho režimu. O tom, že niečo ako skauting existuje, som sa dočítal až po osemdesiatom deviatom roku v jednom českom časopise. Informoval som sa o tom na ústredí v Bratislave, kde som sa dostal aj k literatúre. Začal som skauting hlbšie študovať. Povedal som si, že niečo také musím založiť aj ja v Kubíne. Aj keď som bol na dôchodku, chcel som ešte niečo dokázať.” Odvtedy sa už skauting rozmohol po celom regióne. Za úspech Ján Suroviak považuje to, že doposiaľ sa mu nikto zo skautingu neodhlásil. Splnil sa mu zároveň celoživotný sen, môcť vychovávať najmladšiu generáciu a ukázať jej v živote určitý smer. “Všetci americkí prezidenti i kozmonauti boli skauti. V Amerike sa pri príjmaní do zamestnania nepýtajú, či má človek červený diplom z vysokej školy, ale či bol skautom,” dodá J. Suroviak.
