Článok pokračuje pod video reklamou
s Nemeckom.
Sme už raz takí: určiť reálne schopnosti našich reprezentantov býva pre nás problém. Netýka sa to len futbalu. Bežne pracujúci slovenský občan chce mať pocit jedinečnosti a prenáša svoje emócie do viacerých činností spoločenského života. Či už pozitívne, alebo negatívne. Jednoznačne šport z toho nemožno vynechať. Zvlášť futbal.
Najmasovejší a jednoznačne jeden z najlepšie organizovaných športov na Slovensku by si už zaslúžil úspech na medzinárodnej úrovni. Generácia sedemdesiatych rokov je v mysliach pamätníkov stále. Z histórie sa však vyžiť nedá.
Terajší nemecký tím je prirovnávaný k majstrom sveta z roku 1974. Ak porovnáme futbal tej doby, hráči ako Franz Beckenbauer, Gerd Müller, prípadne Paul Breitner by na dnešnú nemeckú „mašinériu“ nestíhali. To je fakt. Podobne ako iné športy, prešiel aj futbal obrovským výkonnostným vzostupom. V porovnaní s kvalitou hráčov ako Vittek, Mintál a Švento by vtedajšia generácia Jurkemika, Dobiáša, ale aj Galisa dnes nemala šancu. Slovenský futbal má však fanatikov, ktorí ho aj cez nevydarené výsledky nikdy nezavrhnú. To bude platiť aj po tejto kvalifikácii. Kdesi sa však poriadne „zaspalo“.
Niektorí si možno myslia, že sa pozícia futbalu oslabí a viac do popredia sa dostanú športy, ktoré reprezentujú Slovensko „lepšími“ výsledkami. Ale zrejme to nebude prevda. Futbal je „kolotoč“ a fenomén, úpadkom ktorého by utrpela celá slovenská spoločnosť. Žiadny šport na Slovensku neprispel k takému rozsiahlemu rozvoju športovej zdatnosti obyvateľstva ako futbal. Vyplýva to z jeho finančnej nenáročnosti a silnej tradície. Samozrejme, že sa nemôžeme porovnávať so San Marinom, ako to deklarovali niektorí nemeckí novinári. Z ich strany to bolo treba zobrať skôr ako výzvu do ringu. Najlepší boxer v dejinách Mohamed Ali dokázal veľakrát zničiť svojho súpera ešte pred samotným zápasom. Na našich hráčoch bolo vidieť, že im v stredajšom zápase proti Nemcom zdravé sebavedomie chýba. A nielen to. Pred rokom vyhrali Slováci nad neskorším bronzovým medailistom majstrovstiev sveta. V súčasnosti prehrala slovenská reprezentácia s tým istým mužstvom, s ktorým pred rokom vyhrala. V nemeckom tíme sa súpiska hráčov príliš nezmenila - osobnosti zostali. Situáciu vcelku vystihuje citát Johana Cruyffa: „Víťazstvo v zápase sa rodí v prvom rade v hlave futbalistu a nie na trávniku.“
Čo si o pozícii slovenského futbalu vo svete, myslia oravskí futbaloví odborníci?
Ľubomír Čiernik - Oravská Jasenica: Nemáme na mužstvá, ktoré sa zúčastňujú majstrovstiev sveta a Európy. Slovenskému futbalu by pomohlo viac hráčov v zahraničných ligách. Nie však takých, ktorí sa uspokoja a sedia na lavičkách. Dúfali sme, že generácia Greška a Németha môže potiahnuť slovenskú reprezentáciu ďalej. Odohrali dva poriadne ročníky v zahraničných ligách a ich „hviezdy“ neustále hasnú. Slovenská reprezentácia si bude musieť pravdepodobne počkať na ďalšiu generáciu. Zatiaľ na svetový futbal nemáme.
Eugen Dedinský - Nižná: V stredajšom zápase nám všetkým na Slovensku bolo jasne ukázané, kde futbalovo patríme. Že sme v rámci žrebovania kvalifikácií „ťahaní“ až z tretieho koša, musíme brať ako fakt. Slováci by si mali prestať myslieť, že to tu všetko funguje, akí sme dobrí. Podobne ako ostatné športy upadá aj futbal. Nemali by sme len rozprávať o práci s mládežou, ale aj konať. Koncepcia tejto práce sa nemôže koncentrovať len na Slovenský futbalový zväz. Štát by už mal niečo urobiť. Reakcia reprezentačného trénera Dušana Galisa po zápase bola podľa mňa samoľúba. Reprezentačný tréner je verejná osoba a musí vedieť niesť zodpovednosť.
Jozef Vavrečan - Podbiel: Slovenský futbal sa musí zlepšiť po všetkých stránkach. Či už v práci s mládežou, alebo v celkovom chápaní futbalu ako športu. Bolo by dobré, keby sa situácia v najmasovejšom športe zlepšila, aby mladé talenty neodchádzali tak húfne zo Slovenska, ako sa to deje teraz. K uplynulej strede len toľko: Radšej som prepol na iný televízny program, kde hrala česká reprezentácia v Írsku. Tam bol pre mňa, ako trénera, futbal oveľa zaujímavejší.
