Získali viac ako 25 miliónov

prvenstvo v tom, že palivom nie sú pomerne nákladné peletky (lisované piliny), ale lacná drevná štiepka. „To je práve jedna z hlavných výhod tohto spôsobu vykurovania, pretože drevného odpadu, z ktorého sa štiepka vyrába, je v okolitých lesoch veľa,“ vysvetľuje starosta Zákamenného Milan Vrábeľ. Cena tohto ekologického paliva sa pohybuje okolo 1500 Sk za tonu.
Projekt troch samostatných kotolní obec vypracovala v minulom roku a uchádzala sa s ním o podporu zo štrukturálnych fondov EÚ. Na jar tohto roku bol projekt schválený a dodávateľská firma ho začala realizovať v polovici mája. V súčasnosti sú už kotolne tesne pred spustením do prevádzky, takže nastávajúca vykurovacia sezóna bude ich zaťažkávacou skúškou. Jedna z kotolní bude vykurovať všetky objekty v areáli miestnej základnej školy a druhá zasa budovy starého kultúrneho domu, obecného úradu, obecnej bytovky, materskej školy a v budúcnosti i nového kultúrneho domu. Tretia kotolňa je iba záložná a je umiestnená v objekte obecnej bytovky. Náklady na celý projekt sú vyše 25 miliónov korún, obec sa však na nich podieľa iba piatimi percentami. Najväčšiu časť, až 75 % nákladov, financuje Európska únia a 2O percentami prispieva štát.
Drevné štiepky sa budú vyrábať priamo v Zákamennom a ich ročná spotreba sa odhaduje na takmer 800 ton. Štiepkovacie zariadenie dokáže takéto množstvo vyrobiť za osem dní. Nebude to však robiť naraz, pretože by ho obec nemala kde uskladniť. Prvých 100 ton štiepok zatiaľ uskladňuje na provizórnych skládkach.
Riaditeľ miestnej základnej školy Emil Revaj je rád, že sa tento projekt vydaril. „Mali sme tu až 35 rokov staré kotly, ktoré už dosluhovali. Tak či tak by sme ich museli vymeniť. Kotly na drevnú štiepku nám preto prišli veľmi vhod,“ povedal nám riaditeľ. Skúsenosť s ich prevádzkou získajú síce až po nastávajúcej zime, ale už teraz je spokojný, že ušetria mzdu dvoch kuričov a poplatok za znečisťovanie ovzdušia. Kotly pracujú úplne automatizovane, stačí pootočiť vypínačom a nastaviť teplotu. V kotolni je čisto a aj popola je veľmi málo, navyše sa dá využiť ako hnojivo. Popri modernizácii vykurovania škola urobila aj stavebné úpravy, aby ušetrila čo najviac tepla. „Vymenili sme okná na celej jednej budove a na telocvični. Otepľovať budovy nám odborníci veľmi neodporúčajú, pretože majú veľa okien. Radšej chceme postupne investovať do kvalitných okien a dverí,“ vysvetlil nám E. Revaj.