príhovor starostu Istebného Jozefa Callu i čítanie o histórii dediny. Nechýbali temperamentné vystúpenia Trnkárov, folklórneho súboru z Oravskej Poruby a detí z istebnianskeho detského domova. V premiére sa publiku predstavili ľudovými tancami aj škôlkari z istebnianskej materskej školy.
Z monografie Istebného sa dozvedáme, že prvé stopy, ktoré tu človek zanechal, pochádzajú z praveku. Ľud lužickej, neskôr halštatskej kultúry vytvoril v Istebnom - Hrádku mohutné opevnenie. Stálo na skalnom ostrohu nad riekou Orava. Jeho pozostatky vidieť dodnes po ľavej strane hlavnej cesty vedúcej do Párnice. Predpokladá sa, že pôvod názvu obce súvisí práve s Hrádkom. Istba, Istebna sú totiž staré označenia opevneného sídliska. Hlavným zdrojom obživy obyvateľov bolo poľnohospodárstvo spojené s chovom dobytka. Istebné si zachovalo poľnohospodársky charakter do roku 1945. Kniha o Istebnom ďalej uvádza, že v 19. storočí sa v chotári obce nachádzalo 20 studničiek a 2 potoky – Hrabovec a Brezový, „ktoré boli chudobné na ryby, ale bohaté na raky. Pstruhov bolo najviac v Istebnianskom potoku, pozdĺž ktorého boli postavené sedliacke domy. Istebné tých čias charakterizovala pomerne hustá výsadba líp. Bolo ich viac ako sto, najstaršie okolo kostola.“ O vyše sto rokov neskôr nazval publicista Ján V. Hroboň obec Istebné Dedinkou sto líp. Začiatkom 50. rokov začala dedina výrazne meniť svoju podobu. Súviselo to hlavne s budovaním fabriky na ferozliatiny, ktorá spustila svoju prevádzku po prvý raz v roku 1952. Začalo sa s výstavbou sídliska. Postavených bolo 19 bytoviek, neskôr 3 slobodárne a 5 štvordomov. Rozmáhala sa aj individuálna bytová výstavba. Vznikol obchod s potravinami, mäsom a zeleninou a dvojtriedna školská budova, vybudované bolo aj učilište. Podľa posledného sčítania obyvateľstva spred piatich rokov malo Istebné 1 445 obyvateľov.