Článok pokračuje pod video reklamou
íctvom našich novín. Napísali nám:
Bol to výborný výlet. V nedeľu popoludní sme dorazili do Tatranskej Lomnice spojovým autobusom. Tam nás i našu batožinu už čakal náš hostiteľ. Po ubytovaní v chatkách, vybalení a doplnení žalúdkov sme išli na prechádzku do Tatranskej Lomnice, kde sme sa povozili na bobovej dráhe. Tí smelší i viackrát. Niektorí vyskúšali aj svoje „šoférske“ skúsenosti na štvorkolkách a motorke. Nechcelo sa nám odtiaľ ani odísť, no boli sme v Tatrách len prvý deň a peniažky netreba hneď všetky minúť. Cestou do campu sme si na miestnom ihrisku zahrali futbal. Večer tiež patril hrám, nechcelo sa nám vôbec spať.
V pondelok ráno po budíčku (niektorí vstali pomaľovaní) sme sa pomodlili, naraňajkovali, vystrojili na turistiku a išli sme peši na Skalnaté Pleso. Nikto nefňukal, že nevládze. Deviati z nás chceli ísť lanovkou na Lomnický štít. Keďže lístky na lanovku sme mali len na 14.50 h a my sme to stihli do desiatej, čas čakania sme využili na obed a obzretie si krásneho prostredia Skalnatého plesa. A keďže ešte stále ostávalo dosť času, išli sme na túru k vodopádom, čo mala byť podľa značiek hodina cesty. Bola to však dlhšia trasa, išli sme stále dolu kopcom, vodopád bolo počuť, ale stále nie vidieť. Veru, tí čo sa vracali na Skalnaté pleso mali čo robiť, aby o 14.50 h boli hore pod lanovkou. Všetko však stihli a boli bohatší o krásny zážitok z Lomnického štítu. Piati chlapci s doprovodom zišli od vodopádov dolu okolo Studeného potoka k Tatranskej Lesnej. Tí z Lomničáku sa vracali dolu do Tatranskej Lomnice lanovkou, no niektorí vytrvalci zišli pešo až do campu. Po teplej večeri sme mali v chatke sv. omšu a potom sme nezničiteľne pokračovali v zábave. Ani po takej únavnej túre sme neodpadli, ale nás bolo treba do postelí nahnať...
Utorok. Budíček, raňajky, peši cca 2,5 km do Tatranskej Lomnice a odtiaľ elektrickým vlakom na Štrbské pleso. Prvá zastávka zmrzlina, potom prehliadka Štrbského plesa a skokanských mostíkov. Myslíte si, že sme boli po včerajšej túre unavení? Ale kdeže, niektorí aj dvakrát vyšli až na najvyšší bod skokanského mostíka. Obed v prírode nám potom o to lepšie chutil. Cestou späť sme vystúpili z električky v Starom Smokovci a navštívili nový kostol sv. Petra a Pavla. Onedlho mala byť sv. omša, veď bol sviatok Panny Márie Kráľovnej. Ostali sme. Osem z nás dokonca miništrovalo, čítali sme aj čítanie a prosby. Pán kaplán koncelebroval omšu so správcom farnosti vdp. Štefanom Mordelom, ktorý pochádza z Rabčíc. Po sv. omši sme ledva-ledva stihli električku do Tatranskej Lomnice. V campe sme si nachystali drevo na oheň a opekali si špekačky a slaninu. Dlho sme však nevydržali, lebo hra (naháňanie sa so stočenými uterákmi) už čakala.
Prišla streda, deň odchodu domov. Počasie sa trochu pokazilo, no kto chcel, mal možnosť navštíviť ešte Beliansku jaskyňu. Bola nás tam len polovica. Máme odtiaľ krásny zážitok. Na prianie sprievodcu sme si v jaskyni aj zaspievali. Bolo nás tam málo Slovákov, no zaspievali sme krásnu pieseň „Slovensko moje, otčina moja, krásna si ako raj“. V tom, o čom hovorí táto pieseň, sme sa na výlete vo Vysokých Tatrách ešte viac utvrdili. Po návrate do campu, nás už čakal chutný obed v reštaurácii hotela a potom nás Brtošovci odviezli do Tatranskej Lomnice, odkiaľ sme mali spoj až do Ružomberka. Domov sme sa vrátili všetci zdraví a spokojní.
Za krásne dni strávené v Tatrách ďakujeme hlavne Jozefovi Brtošovi, OcÚ Bziny, Farskému úradu Kňažia, Jirkovi Holečkovi st., Jankovi Vojvodovi ml., Stanislavovi Majcherovi a Lojzkovi Hrubjakovi ml. Pán Boh zaplať, všetkým.
