PRVÁ 500-ka má svojho majiteľa!

e, tipli sme si, že naša „ekšn“ môže trvať zhruba 20 minút... Omyl! Bola to sotva 5-minútová záležitosť!
Úplne náhodne sme odbočili z hlavnej cesty na ulicu pri nemocnici a vošli do prvej bytovky. Kým sme sa cestou hore schodmi zhodli na čísle bytu, na dvere ktorého zaklopeme, z dverí oproti vyšla staršia pani s úmyslom zaklopať na dvere u susedov. Nuž sme sa jej hneď spýtali, či má záujem o našu päťstovku. Trefa!
„Len či tie vaše noviny ešte nájdem, už ich máme aj so synom prečítané...“, uvažovala nahlas Viktória Jandurová vracajúc sa späť do bytu. Vzápätí vykukla s aktuálnym číslom našich novín v ruke. „Sú to tieto: Osudná cesta na pole?“ Boli! Päťstovka zmenila svojho majiteľa.
Pani Viktória so synom kupujú noviny MY Naša Orava pravidelne, raz ich kúpi jeden, raz druhý. „Teraz by som asi mala dať tú 500-ku synovi, tento týždeň ich kupoval on,“ priznáva sa. No pochvaľuje si, že si takto aspoň trošku prilepší k svojmu malému dôchodku. Tridsaťtri rokov pracovala ako skladníčka v neďalekej nemocnici, no dôchodok má malý. Pred dvomi rokmi ovdovela a aby dokázala utiahnuť náklady na byt, prisťahoval sa k nej syn. Ešte ani netuší, na čo náš darček minie.
„Verte či neverte, keď som čítala, že budete rozdávať päťstovky, tak som si v duchu povedala: keby som tak ja... A teraz sa mi to ešte stále ani veriť nechce!“
S prianím pevného zdravia a čitateľskej vernosti sme sa s usmiatou pani Viktóriou srdečne rozlúčili. Napokon - veď sa budeme stretávať prostredníctvom našich novín opäť a opäť, každý týždeň...