Ján Buc už trénuje 30 rokov

Jeho odborné metódy doteraz vyrážajú dych ľuďom z Trenčína a Bratislavy. Na obdobie spred tridsiatich rokov si matador slovenského vzpierania zvlášť spomína. „Boli to časy, keď šport mal v štáte prioritu. Vznikali tréningové strediská mládeže (TSM). Jedným z týchto stredísk bol aj náš oddiel. Akonáhle sme vznikli, štát nám poskytol finančnú čiastku 160 000 korún. Ak by sme si to prerátali na dnešnú dobu, museli by sme mať rozpočet okolo 1 milióna. Sú to nepredstaviteľné peniaze,“ opisuje situáciu Ján Buc. Jediným problémom Jána Buca v tých časoch bolo výborne pripraviť svojich zverencov. Po piatich rokoch systematickej práce vychádzajú na povrch také talenty ako bratia Čiernikovci, Ľubo Bomba, Anton Odrobiňák a Ivan Stolárik. Títo borci pravidelne obsadzovali popredné umiestnenia na majstrovstvách Európy. Najväčším objavom bol Miloš Čiernik. V roku 1981 zvíťazil na pretekoch Družba v kubánskom Camagori. Už vtedy tento supertalent zdvihol 365 kilogramov v dvojboji. O takýchto výkonoch sa terajšej generácii môže iba snívať. Výsledky boli podložené tvrdou drinou. Dvojfázový tréning päťkrát do týždňa mohli zvládnuť len najlepší. Motivácia bola veľká. Neraz sa stávalo, že tréner J. Buc sa nestíhal na trénigu venovať všetkým. Čiernikovci robili jeden československý rekord za druhým. Doteraz ich Ján Buc nemá všetky spočítané.

Doba socializmu pominula a šport v dnešných časoch už nie je takým významným vývozným artiklom ako kedysi. Ak sa za čias tréningových centier mládeže pohyboval rozpočet vo výške 100 000 korún, dnes dostávajú Bobrovčania 70 000 Sk. Je to na zamyslenie. Generácia Lukáša Kožienku, Róberta Habiňáka, Ondreja Kružeľa by mala mať právo nadviazať na úspechy ich predchodcov. Zaradiť výkonnostný šport ku športom, ktoré plnia len akýsi spoločenský bontón dediny, je veľkou chybou. Ján Buc berie dnešné úspechy svojich zverencov ako osobnú prestíž. Výsledky, ktoré dosahuje, „vŕtajú“ trénerom vo vrcholových strediskách v hlave. A nielen im.
Okrem bratov Čiernikovcov a ostatných, vzišiel z Bobrova i Ondrej Kutlík. Martin Tešovič, trojnásobný majster sveta, je veľkým obdivovateľom tohto výsledkami veľkého človeka. Slovenský bobista Róbert Jagneššák svoje tréningové metódy takisto konzultuje s Jánom Bucom. Práve v spolupráci s Róbertom Jagnešákom vidí J. Buc ďalšiu spoluprácu. Už dnes existujú návrhy, že niektorý z odchovancov bobrovského vzpierania by mohol zasadnúť do olympijského štvorbobu. Bola by to jedna z ciest rozvoja vzpieračského športu v Bobrove.
Najväčším problémom pre vzpieranie v celosvetovom meradle je doping. Časy skvelého Arména Jurija Vardaňana sú nenávratne preč. Na každej svetovej súťaži sa nad vrcholnými výkonmi borcov zmráka podozrenie z dopingového prehrešku. Ani preto nemá Ján Buc v dnešných pretekároch svetovej špičky svojho favorita.