Toto jazierko nachádzajúce sa na okraji Veličnej medzi železničnou traťou a obcou je pozostatok koryta rieky Orava. Vodné toky totiž nemajú stále koryto a hlavne v minulosti ho menili počas povodní. V strednej Európe sú už v súčasnosti zmeny korýt minimálne, pretože sú ľuďmi regulované.
Ostatné mŕtve ramená v našom regióne sú buď zničené, alebo sú z hľadiska svojej veľkosti zanedbateľné. Vďaka tomu, že vo veličnianskom jazierku je stojaca vodná hladina, obrastená zo všetkých strán rastlinstvom, poskytuje útočisko viacerým vzácnym živočíchom. „Z rýb tam napríklad žije lieň, ktorý je na Orave pomerne vzácny, keďže sa tu nenachádza dostatok stojatých vôd. Jazierko využívajú na rozmnožovanie aj žaby, ktoré sú vzhľadom k odstraňovaniu podobných jazier čoraz viac ohrozené. Tu sa vyskytujú stovky žiab, najmä ropucha obyčajná a skokan hnedý, ale i mloky. Z vtáctva hniezdi pri jazere sliepočka vodná, trsteniariky, lastovičky či penice. Zaujímavým vtákom, ktorý tam žije, je kúdeľníčka lužná. Veličná je jedno z mála hniezdísk tohto vtáka, ktorý si hniezdo stavia na previsnutých konároch,“ hovorí ochranár Dušan Karaska. Osud jazierka sleduje už niekoľko rokov. Tvrdí, že zo strany obyvateľov žijúcich v blízkosti mŕtveho ramena rieky, sú stále vyvíjané tlaky na jeho odstránenie. Je to vraj liaheň hmyzu a príčina pravidelného podmáčania ich pozemkov. Starosta Anton Bukna nás však informoval, že podmočenie nespôsobuje vylievanie vody z jazera, ale priamo z koryta rieky. „V tej časti obce to bol problém už pred sto rokmi. Akonáhle sa zvýši hladina vody v rieke, vylieva sa z koryta,“ povedal A. Bukna. Obec uvažovala o tom, že pri jazierku vybuduje akúsi oddychovú zónu. Tento plán však napokon musel ustúpiť prioritnejším zámerom.
Zaujímavosťou je, že každé jazero sa z roka na rok zmenšuje tým, že postupne zarastá a prirodzene sa zazemňuje. Aj to najväčšie jazero je tak skôr či neskôr odsúdené na zánik.
Autor: aš