Celý život vyhráva

S hazardom či posadnutosťou to nemá nič spoločné, pre pána Ivana to je príjemná zábavka. „Veľké peniaze som nikdy nevyhral. Avšak s manželkou sme sa prostredníctvom niekoľkých výhier dostali do Paríža a Benátok. Dcére som vlani venoval zájazd do Chorvátska... No a potom som povyhrával vecné ceny, ale koľko ich spolu bolo, to vám už veru nepoviem,“ hovorí 69-ročný dôchodca. Súťaživého ducha v sebe pán Ivan objavil už zamladi. Aj v bývalej práci v SEZ-ke väčšina kolegov poznala jeho pasiu, preto mu prischla prezývka „súťaživec“. „Ktosi mi to dokonca dal do kádrového posudku. Darmo som sa bránil, jednoducho som bol ten, ktorý rád súťaží,“ priznáva otec troch detí. V tomto roku už vyhral okrem iného tri futbalové lopty. Zapojil sa aj do súťaže Zmenáreň, ktorá prebieha v našich novinách. Jej prvé kolo, ako inak, vyhral. Presnejšie, vyhrala ho jeho staršia dcéra, ktorá však o tom, že ju otec zapojil do súťaže, nevedela. „Je pravda, že im to vždy nepoviem. Až vtedy, keď niečo vyhrajú. Táto súťaž je určená výlučne pre ženy, tak som nemohol súťažiť ja. Manželku som z toho radšej vynechal, jój, tá by mi dala. Tak som vyplnil pohľadnicu na dcérino meno,“ smeje sa.
Ivan Dauda svoje mesačné vreckové pravidelne investuje do nákupu časopisov a novín a samozrejme známok na poštovné. Pohľadnicami, ktoré posiela spolu so správnymi odpoveďami do súťaží, ho zásobuje švagriná, ktorá pracuje v tlačiarni. „Je veľa ľudí, ktorí niečo vylúštia, ale už to nepošlú. Ja to budem robiť, pokiaľ mi na to budú stačiť financie. Problém mám skôr s tým, ako spravodlivo rozdeliť výhry medzi členov rodiny.“ Pán Ivan už neraz rozmýšľal aj o tom, že sa prihlási do nejakej televíznej súťaže. Neustále však naráža na rovnaký problém. „Odmalička som mimoriadny trémista. Doma pred televízorom si poviem, že by som to zvládol. Ale keď si sám seba predstavím na druhej strane obrazovky, veru nie. A to som si myslel, že v dospelosti ma tréma opustí! Zostanem ja radšej takým „neviditeľným“ súťažiacim ako doteraz,“ dodal Ivan Dauda.