Jachtingový šport sa v ostatných dvoch desaťročiach dostal do pozície, keď si ho môžu dovoliť len finančne najsilnejší. Už teraz je cítiť, ako „zámávalo“ s jachtingom zrušenie lodenice na Oravskej priehrade. Pomaličky, ale isto bude Róbert Črep patriť medzi „posledných mohykánov“, ktorí tomuto športu na Orave ako-tak rozumejú. On sám to môže potvrdiť. Dnešný svetový jachting je o veľkých peniazoch, pričom ľudia, ktorí sa takýchto podujatí zúčastňujú, nemajú o tomto športe často ani páru.
Konkurenčné prostredie v slovenských vodách nevytvára priestor na zlepšenie. Slováci majú však jednu obrovskú výhodu – susedstvo s Poľskom. V Poľsku je jachting národným športom. Predurčuje ho ktomu množstvo vodných plôch a Baltik na severe. Každé preteky v Poľsku predstavujú kultúrno – spoločenskú udalosť. Okrem kategórie kajutových lodí, kde preteká aj Róbert Črep, môže nezainteresovaný pozorovateľ vnímať množstvo lodí nižšej kategórie (Finn, Optimist).
Podobné preteky sa konali predminulý víkend v poľskom Zywci. Pretekov O puchar Rumcajsa sa zo Slovákov zúčastnil iba Róbert Črep. Prečo takýto zaujímavý názov? Zakladateľa tohto podujatia prezývajú Jurek Rumcajs. Dnes už tento sedemdesiatročný Poliak nemôže plachtiť na svojej lodi. K chôdzi mu dopomáhajú barly. Jachting sa však stal jeho psychickým stimulom na prežitie.
Róbertovi Črepovi sa na týchto pretekoch stala menšia nepríjemnosť. Jeho loď nebola nahlásená do kategórie kajutových lodí, ktorá mu je „vlastnou“, ale do voľnej kategórie, kde sa stretol s rôznymi regatovými loďami. Rozdiel medzi regatovou loďou a kajutovou je markantný. Váha oboch je neporovnateľná. Kajutová loď je stavaná na prežitie posádky. To znamená, že človek v nej je schopný prežiť niekoľko dní so všetkým, čo patrí k bežnému životu. Jej váha sa pohybuje okolo 700 až 800 kilogramov. Regatové plavidlá sú lode športového typu. Ich váha je cca 300 kilogramov. V oplachtení je takisto veľký rozdiel. Plachty na regatových lodiach sú oveľa väčšie. Akonáhle tento problém Róbert Črep predostrel pred jury, spustila sa polemika o tom, ako sa to mohlo stať. Situácia sa však už nedala zmeniť. Róbert zobral celú záležitosť športovo. Možno práve tento prístup jediného Slováka v štartovom poli podnietil R. Črepa k fantastickému výkonu. Spomedzi 20 regatových plavidiel obsadil Oravčan so svojou „kajutovkou“ 4. priečku. Ak by s takýmto nasadením pretekal vo svojej kategórii, pravdepodobne by mohol pomýšľať na prvenstvo. Oravčan jednoznačne dominoval v kategórii pre najlepšiu zahraničnú posádku a zároveň získal Cenu fair play.
Pre Róberta Črepa dnes jachtárske preteky neznamenajú len čistý šport. Tým, že sa zúčastňuje takýchto kvalitných pretekov, má možnosť porovnávať aj organizáciu. Ako jedného z organizátorov Slovenského pohára ho trápi, že Slováci nie sú schopní usporiadať také kvalitné preteky, hlavne po športovej stránke. Jeho účasť v Zywci bola spätá s vytvorením družby medzi slovenskými a poľskými jachtármi, ktorí sú lepší. Ak sa v budúcnosti podarí na Oravskú priehradu prilákať viacero výborných poľských lodí, môže to pre tento šport znamenať veľa.
Je veľká škoda, že mládež zatiaľ nejaví o jachting veľký záujem. „Yacht klub Nižná vlastní lode, na ktorých by sa začínajúci jachtári mohli niečomu priučiť. Zdá sa mi, že jachting sa na Slovensku stáva športom starých pánov,“ dodáva Róbert Črep.
Autor: tb