Článok pokračuje pod video reklamou
ovy školy. Samospráva tak získala prostriedky na kompletnú stavebnú rekonštrukciu budovy pre osem stoviek žiakov. Na celkovej investícii 26 miliónov sa obec podieľa povinnými piatimi percentami, 15 % pochádza zo štátneho rozpočtu a 80 % z európskych fondov.
Na rušnom pracovisku sme našli – oblečeného v montérkach – aj riaditeľa školy Jána Pienčáka. Ten sa len deň pred našou návštevou vrátil z dovolenky na Kréte: „Nikdy by som tam nebol išiel, keby to záležalo na mne. No syn nám dovolenku venoval ako vianočný darček, bola zaplatená – tak čo som už mohol robiť. Ale uznávam, už sme s manželkou takú dovolenku potrebovali, neboli sme na žiadnej 25 rokov. Ešte cestou na dovolenku mi nedalo, aby som sa v škole nezastavil, plný strachu, čo to tu tých 10 dní bude... Ale zvládlo sa to, bol som aj tam na telefóne, esemesky lietali medzi Rabčou a Krétou veselo sem a tam. Počas celých prázdnin sem obecný úrad prideľuje všetkých zamestnancov, ktorých môže. Sami máme v spolupráci s úradom práce pridelených päť nezamestnaných na aktivačné práce. Ak k tomu pripočítame pracovníkov dodávateľskej firmy, dospejeme zhruba k číslu 40. A bolo ich tu ešte viac, keď sa vymieňali všetky okná, čo sa muselo zvládnuť čo najrýchlejšie, aby bola budova uzavretá.“
Okrem remeselníkov chodia na brigádu aj učitelia a starší žiaci. Pomáhajú hlavne pri čistení a prenášaní nábytku. V pondelok 28. augusta majú už do práce nastúpiť všetci pedagógovia. Ako sme sa dozvedeli, po krátkej „akčnej“ porade ich čaká tvrdá drina – musia si najprv dať do poriadku zborovne, aby mali kde sedieť. Zatiaľ sú ako-tak „pojazdné“ iba kabinety. Začiatok školského roka by však už mal žiakov privítať v novotou voňajúcich triedach i chodbách. Hoci ešte minulý týždeň bola celá dvojbudova školy „odetá“ do lešenia, aj to by malo byť už počas vyučovania minulosťou: „Kvôli bezpečnosti žiakov by sme chceli dokončiť vonkajšie zateplenie a fasádu do začiatku školského roka. No závisí to hlavne od počasia,“ dodal Ján Pienčák a s obavami zdvihol zrak k oblohe, odkiaľ sa na robotníkov práve lial neustávajúci dážď.
K začiatku školského roka by mohla byť hotová aj športová hala, ktorú začala obec - po 25 rokoch márneho zháňania peňazí – stavať vo vlastnej réžii. Po dvoch návštevách expremiéra Mikuláša Dzurindu v Rabči však na konto stavby pribudol najprv 1 milión a túto jar ďalších 5 miliónov. S dvanásťmiliónovými nákladmi si tak obec poradí oveľa ľahšie. Minulý týždeň práve prebiehali práce na vonkajšej fasáde a pokládke podlahy. „Prešli sme množstvo podobných hál na Slovensku a môžem smelo povedať, že takáto hala na Orave ešte nie je,“ hovorí Ján Pienčák a z hlasu mu znie hrdosť na to, čo Rabčania dokázali. „Snažili sme sa vyhnúť chybám, na ktorých sa popálili inde. V žiadnej hale na Orave napríklad nie je hádzanárské ihrisko v rozmeroch, vyhovujúcich medzinárodným kritériám. V Tvrdošíne napríklad stačilo pridať jediný meter, ktorý dnes chýba. Podobne je to s podpornými stĺpmi, predimenzovanými hľadiskami. Dlho sme hľadali správne proporcie každého detailu, dúfam, že sme ich aj našli. Prax ukáže...“
