ovy školy. Samospráva tak získala prostriedky na kompletnú stavebnú rekonštrukciu budovy pre osem stoviek žiakov. Na celkovej investícii 26 miliónov sa obec podieľa povinnými piatimi percentami, 15 % pochádza zo štátneho rozpočtu a 80 % z európskych fondov.
Na rušnom pracovisku sme našli – oblečeného v montérkach – aj riaditeľa školy Jána Pienčáka. Ten sa len deň pred našou návštevou vrátil z dovolenky na Kréte: „Nikdy by som tam nebol išiel, keby to záležalo na mne. No syn nám dovolenku venoval ako vianočný darček, bola zaplatená – tak čo som už mohol robiť. Ale uznávam, už sme s manželkou takú dovolenku potrebovali, neboli sme na žiadnej 25 rokov. Ešte cestou na dovolenku mi nedalo, aby som sa v škole nezastavil, plný strachu, čo to tu tých 10 dní bude... Ale zvládlo sa to, bol som aj tam na telefóne, esemesky lietali medzi Rabčou a Krétou veselo sem a tam. Počas celých prázdnin sem obecný úrad prideľuje všetkých zamestnancov, ktorých môže. Sami máme v spolupráci s úradom práce pridelených päť nezamestnaných na aktivačné práce. Ak k tomu pripočítame pracovníkov dodávateľskej firmy, dospejeme zhruba k číslu 40. A bolo ich tu ešte viac, keď sa vymieňali všetky okná, čo sa muselo zvládnuť čo najrýchlejšie, aby bola budova uzavretá.“
Okrem remeselníkov chodia na brigádu aj učitelia a starší žiaci. Pomáhajú hlavne pri čistení a prenášaní nábytku. V pondelok 28. augusta majú už do práce nastúpiť všetci pedagógovia. Ako sme sa dozvedeli, po krátkej „akčnej“ porade ich čaká tvrdá drina – musia si najprv dať do poriadku zborovne, aby mali kde sedieť. Zatiaľ sú ako-tak „pojazdné“ iba kabinety. Začiatok školského roka by však už mal žiakov privítať v novotou voňajúcich triedach i chodbách. Hoci ešte minulý týždeň bola celá dvojbudova školy „odetá“ do lešenia, aj to by malo byť už počas vyučovania minulosťou: „Kvôli bezpečnosti žiakov by sme chceli dokončiť vonkajšie zateplenie a fasádu do začiatku školského roka. No závisí to hlavne od počasia,“ dodal Ján Pienčák a s obavami zdvihol zrak k oblohe, odkiaľ sa na robotníkov práve lial neustávajúci dážď.
K začiatku školského roka by mohla byť hotová aj športová hala, ktorú začala obec - po 25 rokoch márneho zháňania peňazí – stavať vo vlastnej réžii. Po dvoch návštevách expremiéra Mikuláša Dzurindu v Rabči však na konto stavby pribudol najprv 1 milión a túto jar ďalších 5 miliónov. S dvanásťmiliónovými nákladmi si tak obec poradí oveľa ľahšie. Minulý týždeň práve prebiehali práce na vonkajšej fasáde a pokládke podlahy. „Prešli sme množstvo podobných hál na Slovensku a môžem smelo povedať, že takáto hala na Orave ešte nie je,“ hovorí Ján Pienčák a z hlasu mu znie hrdosť na to, čo Rabčania dokázali. „Snažili sme sa vyhnúť chybám, na ktorých sa popálili inde. V žiadnej hale na Orave napríklad nie je hádzanárské ihrisko v rozmeroch, vyhovujúcich medzinárodným kritériám. V Tvrdošíne napríklad stačilo pridať jediný meter, ktorý dnes chýba. Podobne je to s podpornými stĺpmi, predimenzovanými hľadiskami. Dlho sme hľadali správne proporcie každého detailu, dúfam, že sme ich aj našli. Prax ukáže...“