Doposiaľ ich v asociácii pracuje necelá stovka, no ich snahy už viedli k významnému úspechu – Vláda SR na zasadnutí 16. augusta prerokovala a schválila systém, ktorým v rámci fiškálnej decentralizácie výraznejšie zohľadní rozdiely pri financovaní základných potrieb obcí a miest podľa nadmorskej výšky. Snaženie Asociácie horských sídiel silne podporovalo aj Združenie obcí a miest Slovenska. Podľa priebehu schvaľovacieho procesu sa dá tvrdiť, že s návrhom znevýhodnených samospráv sa stotožnila už predchádzajúca vláda, pretože celý proces schvaľovania odštartoval súhlas Rady Vlády SR pre verejnú správu v apríli tohto roka. Ako ekonómovia z ministerstva financií a iniciátori odôvodňujú krok, s ktorým nesúhlasí takmer celé južné a časť západného i východného Slovenska?
Citujeme z predkladacej správy: „Cieľom predloženého návrhu je výraznejším spôsobom riešiť v rámci systému fiškálnej decentralizácie rozdiely pri financovaní základných potrieb obcí v súvislosti s rozdielnou geografickou polohou. Ide najmä o: vyššiu energetickú náročnosť škôl a školských zariadení v samosprávnej pôsobnosti obcí; činnosť obecných úradov; prevádzku iných obecných zariadení (kultúrne, sociálne, telovýchovné a iné); náročnejšiu údržbu obecných komunikácií, vyplývajúcu z geografických podmienok.
Vývoj za rok 2005 preukázal, že kompromisné riešenie premietnuté v platnej legislatíve dostatočne nezohľadňuje zvýšené náklady horských sídiel. Nárast cien palív a energií v porovnaní s východiskovou základňou fiškálnej decentralizácie, ako aj skutočná poveternostná situácia v decembri 2005 a zo začiatku januára 2006 ďalej akcentovali potrebu doladenia systému v tomto smere.
Ministerstvo financií SR navrhuje riešiť uvedený problém v časti kritéria rozdelenia výnosu dane podľa počtu obyvateľov zmenou podielu upravovaného nadmorskou výškou zo 44% na 57% a zvýšením strmosti koeficientu nadmorskej výšky z rozsahu od 0,85 do 1,35 na hodnoty od 0,75 do 2,00.
Legislatívna rada vlády prerokovala návrh 11. apríla 2006. Na základe tohto rokovania bola v predloženom materiáli vykonaná legislatívno-technická úprava, ktorá spočíva v spojení bodov návrhu a ktorá je súčasne dôvodom na predloženie nového znenia návrhu nariadenia vlády. Materiál bol 13. apríla 2006 súhlasne prerokovaný v Rade Vlády SR pre verejnú správu.
Návrh materiálu nemá žiadny finančný dopad na štátny rozpočet a rozpočty územnej samosprávy. Prehodnotenie podmienok rozdeľovania výnosu dane má dopad len na rozpočty jednotlivých obcí, pričom z celkového hľadiska sú dopady za všetky obce vzájomne vykompenzované bez nároku na ďalšie zdroje. Environmentálny vplyv, vplyv na zamestnanosť, ani na podnikateľské prostredie návrh nariadenia vlády nemá a preto sa doložka vplyvov nevyhotovuje.
Zmena strmosti nastavenia koeficientu znamená priaznivý dopad pre obce a mestá s vyššou nadmorskou výškou v celkovej sume 219,9 mil. Sk, z toho horské sídla s nadmorskou výškou nad 600 m 90,3 mil. Sk. Hranica negatívneho a pozitívneho dopadu je 277 m n. m.
Z pohľadu počtu obcí má návrh negatívny dopad pre rozpočty 1 581 obcí a pozitívny pre 1 306 obcí, z toho je 242 obcí charakteru horských sídiel (pomer 54,8% : 45,2%). Podľa počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce je pomer počtu osôb 62,4 % : 37,6 %. V horských sídlach žilo podľa štatistiky k 1.1.2005 350 477 osôb t.j. 6,5 % obyvateľov Slovenskej republiky.“
Spomedzi 63 oravských obcí a miest je 40 horských (nad 600 m n. m.). V asociácii je ich pritom registrovaných iba 21. Napriek tomu je koeficient prerozdelenia financií nastavený tak, že zvýšenia podielu na financiách sa dočkala každá oravská obec a mesto.
Čo na to zástupcovia oravských samospráv?
Marián Jurina, Zuberec: „Samozrejme, som spokojný, aj keď neviem, kde úradníci zobrali údaj 282 m n. m., od ktorého sa koeficient zvyšuje. My sme žiadali zvýšiť koeficient horským sídlam, ktoré ležia v nadmorskej výške 600 m, plus-mínus 10 m a vyššie. Zatiaľ som to presne neprepočítaval, koľko nám to urobí na rozpočte, podľa našich pôvodných návrhov to malo byť zhruba 956 tisíc. Takže si radšej počkáme na prepočet z ministerstva.“
Albín Viater, Oravská Lesná: „Ešte neviem, čo to bude konkrétne pre rozpočet našej obce znamenať, takže by som to radšej hodnotil až potom, ako budú známe konkrétne cifry.“
Jozef Magdolen, Zázrivá: S rozhodnutím vlády som spokojný a myslím si, že to je spravodlivé. Keď si vezmete, že vlani sa náklady našej obce na zimnú údržbu vyšplhali na 700 tisíc korún, a kdesi na juhu to bolo 100 tisíc korún, je to korektné. Pritom údržba ciest v zime nie je jedinou položkou. Máme vlastné budovy, školu, a tie musíme vykurovať deväť mesiacov v roku. Ak už toto nie je argument, že sme oproti nižšie položeným obciam znevýhodnení, tak potom už neviem čo. Trocha ma mrzí, že väčšina obcí sa zaktivizovala v tejto záležitosti až teraz, keď sa už čosi vybavilo. Spomínam si, že pri zakladaní asociácie horských sídiel nás bola na prvom stretnutí hŕstka. Ale napokon, to nie je až také podstatné, dôležité je, že to vyšlo.
Albín Mudrončík, Pucov: Myslím si, že je to správne a vítame to. Predsa len, v horských a podhorských obciach v zime napadne snehu viac ako inde. Aby sme dokázali udržať cesty v dedine zjazdné, musíme vynaložiť veľké množstvo finančných prostriedkov. Či už na to zavoláme družstvo, alebo odhŕňame sneh vlastnými silami. Aj posyp musíme robiť takmer každý deň. Kúrenie je taktiež drahé. Pri prerozdeľovaní peňazí z rozpočtu vždy rátame s týmito výdavkami. Stalo sa nám už, že sme limit prečerpali a išli do mínusu. S finančnou pomocou štátu to hádam budeme zvládať lepšie.
Ján Hubčík, Malatiná: Konečne! Veď sa o tom hovorí už dlho. Mohli nám odsúhlasiť aj viac. Ale lepšie niečo ako nič. Je to dobre, lebo na zimu doplácame až príliš. Či už na údržbu ciest, alebo vykurovanie. Všetko sú to veľmi drahé položky.
Autor: mp, aš
