Prestup futbalovej jesene

časoch sa nádejnému atlétovi z Oravy nepodarilo otvoriť brány vrcholového strediska Dukla Banská Bystrica. Všetkých troch vtedajších konkurentov si tento, dnes už špičkový futbalista, nesmierne váži. Pri osobnom rekorde Roberta Štefka na desať kilometrov sa Jurajovi Simanovi ešte stále v tvári zračí menší úžas. Pritom neoficiálny osobný rekord, ktorý Juraj dosiahol, je aj dnes na úrovni špičkových slovenských atlétov. Veď koľko z nich sa môže pochváliť časom 30 minút a 30 sekúnd na desiatku?
Našťastie, Juraj Siman po postupe súperov do atletickej špičky na šport nezanevrel. Všimol si ho futbalový tréner Karol Polťák z Námestova, ktorý mu vzápätí ponúkol angažmán v námestovskom mužstve dospelých.

Začiatky bývajú vždy ťažké. Juraj Siman spomína na tie svoje: „Nevedel som spracovať loptu, nevedel som absolútne „nič“. Akurát mi máličko pomohlo, že som predtým trochu hrával ešte ako mladší žiak. Neraz sa stávalo, že po mne fanúšikovia pokrikovali: „Čo tam tá šestnástka robí na tom ihrisku?“ Ťažko to musel znášať aj môj otec, keď začali ľudia z tribún po mne takto vykrikovať.“
Hocikoho iného by takéto niečo možno zlomilo. Juraja Simana nie. S „buldočím“ zanietením pravidelne pracoval na rozvoji svojej futbalovej techniky. Jeho prednosti boli zjavné. Ale načo byť „nabehaný“, keď človek nevie do lopty ani len kopnúť? Ešte pred nástupom do Námestova pôsobil pol roka v mužstve Klina, ktoré hralo oveľa nižšiu súťaž ako Námestovo a nemohlo preveriť schopnosti tohto vtedy skôr ešte atléta, než futbalistu. „Človeku stačilo nakopnúť loptu dopredu, prešprintovať niekoľko starších pánov a gól sa vždy nejaký podaril. Akonáhle som začal hrať za Námestovo, už to bola iná káva,“ dodáva Juraj.
Futbalová výkonnosť Juraja Simana sa všaj časom natoľko zdokonalila, že sa postupne stal najlepším hráčom Námestova. Nesmierna pohyblivosť, vďaka ktorej dokáže obhospodarovať obrovský priestor na ihrisku, i výborná strela spravili z neho obávaného súpera. Mužstvá, ktoré nastupovali proti Námestovu, ho museli začať osobne brániť.
Po deviatich sezónach a po množstve ponúk zo strany viacerých klubov sa túto jeseň Juraj objavil v najlepšom klube Oravy – v Dolnom Kubíne. Takýto prestup sa určite neudial bez emócií. „Chcel som vo svojom veku skúsiť hrať čo najvyššie. Práve mužstvo Dolného Kubína moje ambície napĺňa. Klub je výborne organizovaný - takmer na profesionálnej úrovni. Mužstvo má morálku a tréner Stanislav Smolka je veľkou autoritou. Jasne stanovil moju úlohu v zápasoch a ako videť, tento systém má hlavu aj pätu. V kabíne sa všetci hráči navzájom rešpektujú. Vidieť, že klub má stanovenú jasnú koncepciu. Hráč je neustále v konkurenčnom prostredí, čím je, pochopiteľne, na neho vytvorený tlak. Nielen v zápasoch, ale aj na tréningoch treba zo seba vydávať maximum,“ dodáva Juraj. Už úvodný zápas v Dlovenskom pohári proti prvoligovej Podbrezovej zastihol Juraja Simana vo výbornej forme. Nielenže strelil jediný gól zápasu, ale svojou famóznou celoplošnou hrou potešil aj oko nejedného dolnokubínskeho fanúšika. A to ešte zahodil jednu čistú šancu.
Juraj Siman verí, že mužstvo Dolného Kubína má na to, aby sa znova dokázalo popasovať o postup. Všetko ukážu už nasledujúce zápasy. Futbalová jeseň môže naznačiť veľa. Isté je, že prestup Juraja Simana do Dolného Kubína sa dá označiť za oravský prestup jesene.