tej. Jej celková mineralizácia je medzi našimi minerálnymi prameňmi najvyššia - presahuje 50 g/l. V minulosti pri analýzach bol celkový obsah soli stanovený až na 150 g/l, čo prezrádza, že terajší prameň je riedený inou podpovrchovou vodou. Záujem o jej liečivé účinky sa rozšíril začiatkom 19. storočia, keď sa po prvý raz urobili seriózne rozbory vody a na základe výsledkov odborníci ocenili jej liečivú silu. K rozvoju kúpeľov dochádza po roku 1865 zásluhou poslanca uhorského snemu Františka Skyčáka, ktorý tu vybudoval kúpele. Už koncom 19. storočia sa tu liečilo (vrátane ubytovania) až 100 pacientov. No za liečivú vodu oficiálne vyhlásili až v roku 1901. V tom čase porovnávali minerálne vody v Oravskej Polhore so svetoznámymi vodami pri Florencii. Úspešne sa tu liečili choroby štítnej žľazy, žalúdočné, kožné a ženské choroby a niektoré choroby horných dýchacích ciest. Sláva kúpeľov zaniká na konci prvej svetovej vojny, kedy boli kúpele zdemolované a zapálené.
Polhorčania si zašlú slávu i plány na nové oživenie Polhorských kúpeľov pripomenuli v sobotu športovým dňom a v nedeľu kultúrnym podujatím, na ktorom vystúpili viaceré folklórne súbory a hudby z Kysúc a Oravy.
