Trikrát vyhorel, ale nikdy sa nevzdal. Z kúska dreva vedel vyčarovať všeličo. Najskôr zrekonštruoval starý betlehem zdedený po otcovi, neskôr podobný vyrobil sám, zavesil si ho na plecia a pustil sa do sveta zarobiť pár korún. Takto prešiel celé Slovensko, Moravu aj Sliezsko. S manželkou Júliou vychoval štyri deti, piate po narodení umrelo. Monumentálnej sochárskej tvorbe sa začal venovať v šesťdesiatych rokoch na podnet profesionálnych výtvarníkov ako sú napríklad Andrej Barčík a Ignác Kolčák. Takto sám prezentoval vlastné drevené sochy na viacerých individuálnych výstavách. Inšpiráciu a motívy hľadal vo všednom živote oravského človeka. V roku 1994 na prehliadke insitného umenia INSITA ´94 v Bratislave bolo jeho dielo vyznamenané Cenou Slovenskej národnej galérie. Zomrel 7. mája 1995 v rodnej obci, kde je aj pochovaný.
Autor: zr