„Zažila som naozajstný lobing,“

nčanka Mária Bencúrová. Priamo v „kotli“ Európy strávila dva mesiace ako stážistka. Študentka politických vied a medzinárodných vzťahov pred letnými prázdninami rozposlala svoj životopis a žiadosť o pobyt na stáži niekoľkým slovenským europoslancom. Kladnú odpoveď napokon dostala od Anny Záborskej, ktorá v bruselskom europarlamente zastupuje Kresťansko-demokratické hnutie. Po skúsenosti s ňou Mária tvrdí, že lepšiu „vedúcu“ si ani nemohla priať.
Najakčnejšie boli podľa nej posledné dva týždne, kedy sa u nás všetko točilo okolo parlamentných volieb. „V sobotu boli na Slovensku voľby, a nasledujúce dva týždne sme z Bruselu sledovali, ako sa to u nás vyvíja. Kolovali rôzne fámy. Človeku sa z toho niekedy až zastavoval rozum. SMK napríklad pustilo „hlášku“, že KDH sa chystá do vlády s Mečiarom. Predsedníctvo vraj o tom rozhodlo počtom hlasov jedenásť ku štyrom. Šéfka mi na to ale hneď povedala, že je to hlúposť, pretože predsedníctvo ani nemá pätnásť, ale jedenásť členov,“ spomína na zábavné momenty v Bruseli Mária. Po prvom týždni „oťukávania sa“ pomáhala v kancelárii európskej poslankyne zväčša s administratívou. Aj keď sa nebojí povedať, že by zvládla i zodpovednejšie a náročnejšie úlohy.
Mesiac v europarlamente je rozdelený na štyri farebné týždne – ružový, modrý, žltý a červený. Europoslanci si podľa nich zatrieďujú pracovné povinnosti. Žltý týždeň napríklad znamená, že europoslanec je vo svojej domovskej krajine a pracuje tam.
Mária tvrdí, že Brusel je jednoznačne mestom europarlamentu. Je rozdelený na historickú, teda pôvodnú, a európsku časť. „V historickom centre ale v podstate nič nie je. Odvážim sa povedať, že je škaredé. Žijú tu predovšetkým prisťahovalci, černosi a Arabi. Upozorňovali nás, aby sme si na nich dávali pozor. Zaujímavé tiež je, že akonáhle sa ocitnete mimo európskej časti mesta, po anglicky sa nedorozumiete. Obyvatelia rozprávajú prevažne po francúzsky alebo flámsky.“ Európsky parlament je akýmsi mestom v meste. Moderný človek tam nájde všetko, čo potrebuje. Poštu, kaderníctva, obchody.
Najväčším zážitkom pre Dolnokubínčanku bolo vidieť, ako v skutočnosti funguje lobovanie. „Hneď na druhý deň som sa dostala na rokovanie, ktoré sa týkalo otázky bioetiky. Na stole bol zoznam všetkých poslancov europarlamentu. Išlo sa meno po mene, prítomní poslanci si ich „rozdeľovali“ podľa toho, kto koho poznal. Dohadovali sa, ako pôjdu za nimi, ako ich presvedčiť, aby hlasovali za návrh – bolo to niečo neuveriteľné.“
Politici v Bruseli však nežijú len prácou, ale i recepciami, ktoré sa spravidla na treťom poschodí budovy parlamentu konajú každý večer. Na niekoľkých sa zabavila aj Mária. A ešte jedna vec ju počas stáže zarazila. „Myslela som si, že ideály už v politike neexistujú. Anna Záborská ma však presvedčila o opaku,“ priznala možno budúca politička.