Viac ako 60 kresieb bude vystavených do 27. augusta.
Hieroným Balko (1952) žije a tvorí v Tvrdošíne. Za sebou má stovky kresieb filozofujúceho zamerania, desiatky sadrových modelov - návrhov na medaily a pamätné mince, niekoľko ocenení Národnej banky Slovenska (pamätné mince), zrekonštruovaných a vlastných sôch a obrazov, pamätných búst. Viacero malieb zdobí príbytky európske, zámorské aj u protinožcov.
Výstava v múzeu je výberom diel inšpirovaných oravskou dedinou a folklórom. Niektoré z vystavených prác sú súčasťou súborov kresieb z Tvrdošína a Podbiela. „Na prvý pohľad sa zdá, že ide o obyčajné objekty. Ja cítim čaro dreva okresaného drsnou upracovanou rukou. Sú to neživé, ale predsa ožívajúce objekty. Vnímam nádherné zobrazenia drevených stavieb jednotlivých domov, ale aj celé zoskupenia dreveníc, predstavujúce obraz sídiel, vytváraných po stáročia,“ hovorí autor. Umenie podľa neho nemusí byť vždy len na to, čo núti k vysokej filozofii, môže slúžiť aj k tomu, aby úplne jednoducho potešilo oči a pohladilo dušu - tak ako pohľad na nahú krásu kvetov a ľudského tela, farebnosť motýľov, či obyčajnú krajinu.“ Tejto myšlienke podriadil výber kresieb na výstavu: „Objavy Oravy nie je len objavovaním motívov. Na prvý pohľad v jednoduchom probléme pasívneho pozorovania artefaktov mám snahu o objavovanie niečoho veľmi dôležitého. A v tejto súvislosti sa natíska otázka: Potrebuje ešte moderný konzumný človek výtvarné diela, vie ešte z vnútornej potreby zájsť do galérií, alebo do chrámu a objavovať skvosty vytvorené a vytvárané?“ Na výstavu sú zaradené diela, v ktorých neuvažuje o pretváraní sveta, skôr mu ide o zachovanie pôvodných nemenných hodnôt, hľadajúc ešte „to“ neobjavené. Chce nadviazať základný kontakt s divákom, jedným z dôležitých ohniviek reťaze, ktorá kedysi vytvárala pevné spojenie medzi tvorcami a publikom. „OB(JA)VY ORA(VY). Ja a Vy. Bez veľkého filozofovania: Ja som nakreslil, vy pozerajte. Ak jedným, jediným obrázkom, alebo akýmkoľvek tvorivým činom, alebo počinom spôsobíme radosť aspoň jednému jedinému človeku, tak je to s nami dobre. Dávať je niekedy viac,“ dodáva autor.
