Titul slávenia púte hovorí, že ide o mariánsky sviatok – tajomstvo, obsahom ktorého je článok viery o blaženom zavŕšení života Panny Márie a o jej odchode z tohto sveta. Tento sviatok sa v Bobrove slávi veľkolepo, prakticky až dva dni. Prelínajú sa tu mariánske prvky s kristologickými. Pod mariánskymi prvkami rozumieme procesiu s „pohrebom“ Panny Márie a jej uložením do hrobu a pod kristologickými zas krížovú cestu a sväté omše. Náboženská intuícia veriacich a ich kňazov vybadala v týchto prvkoch jednotnú líniu, ktorá veľmi účinne vstupuje do ľudského života a veriaci človek v nej nachádza posilu do neľahkého života. Treba nám obdivovať túto intuíciu oravského ľudu, ktorý po stáročia úprimne verí v Boha, snaží sa čo najlepšie mu slúžiť a milovať ho.
Medzi teológmi bola v minulosti diskutovaná otázka, či Panna Mária po skončení života zomrela, alebo či bola priamo vzatá do neba. Za priamy prechod do osláveného života hovorili najmä tí autori, ktorí tvrdili, že smrť treba chápať ako trest za dedičný hriech. A keďže sa Panna Mária nijakého hriechu nedopustila, smrť v jej živote nemohla mať miesto.
Touto otázkou sa podrobnejšie zaoberal aj pápež Ján Pavol II. v prejave 25. júna 1997. Vychádzal z argumentácií viacerých cirkevných otcov. Je možné, aby Mária z Nazaretu zakúsila vo svojom tele drámu smrti? Po zvážení životného poslania Márie a jej vzťahu k Božiemu Synovi sa správnou odpoveďou zdá byť tá, ktorá hovorí: Ak zomrel Kristus, ťažko budeme popierať smrť jeho Matky... Stačí uviesť slová sv. Jakuba zo Sarug (+ 521): podľa neho keď nadišiel pre Máriu „čas odísť cestou všetkých pokolení“, tzn. cestou smrti, zišiel sa „zbor dvanástich apoštolov“, aby pochoval „panenské telo Blahoslavenej“. Sv. Modest z Jeruzalema (+ 634) podrobne hovorí o „blahoslavenom usnutí chvályhodnej Božej Rodičky“, a ukončuje „pochvalu“ oslavou zázračného zásahu Krista, ktorý „ju vzkriesil z hrobu“, aby ju prijal do slávy.
Sv. Ján Damascenský (+ 704) sa pýta: „Ako to, že tá, ktorá sa pri pôrode povzniesla nad všetky hranice prirodzenosti, sa teraz poddáva jej zákonom a jej nepoškvrnené telo zostáva podrobené smrti?“ A odpovedá: „Bolo potrebné, aby smrteľná časť bola odložená a obliekla sa v nesmrteľnosť, pretože ani Pán prirodzenosti neodmietol skúsenosť smrti. Lebo On zomiera podľa tela a smrťou ničí smrť, skazu zahrňuje nezničiteľnosťou a umieranie robí prameňom zmŕtvychvstania.“
V Božom zjavení sa smrť chápe ako trest za hriech. I keď Cirkev hlása, že Mária bola uchránená od prvotného hriechu mocou zvláštneho Božieho privilégia, neznamená to, že bola obdarená aj telesnou nesmrteľnosťou. Matka nie je väčšia než Syn, ktorý prijal smrť, a tým jej dal nový význam a premenil ju na nástroj spásy. Mária, ktorá sa podieľala na vykupiteľskom diele a bola zjednotená s Kristovou obetou, mohla zdieľať utrpenie a smrť pre vykúpenie ľudstva. Aj na ňu sa vzťahujú slová Severia z Antiochie o Kristovi: „Akoby mohlo nastať zmŕtvychvstanie bez predchádzajúcej smrti?“ Mária, aby mohla mať účasť na Kristovom zmŕtvychvstaní, musela mať podiel aj na jeho smrti.
Nový zákon neuvádza okolnosti Máriinej smrti, iste nemožno vylúčiť prirodzené príčiny. Dôležité je rekonštruovať duchovný postoj Svätej Panny v okamihu jej odchodu z tohto sveta. Sv. František Saleský tvrdí, že Máriina smrť bola dôsledkom lásky. Hovorí o umieraní „v láske, pre lásku a z lásky“ a dodáva, že Matka Božia zomrela z lásky k svojmu synovi Ježišovi. Môžeme povedať, že prechod do iného života znamenal pre Máriu zretie milosti v sláve, takže v tomto prípade môžeme chápať smrť ako „usnutie“. U niektorých cirkevných otcov nachádzame opis ako Ježiš prichádza v okamihu Máriinej smrti, aby ju uviedol do nebeskej slávy. Máriinu smrť predstavujú ako udalosť lásky, ktorá ju priviedla k stretnutiu s Božským Synom, aby zdieľala jeho nesmrteľný život. Vo svojej pozemskej existencii zakusovala, podobne ako sv. Pavol a dokonca viac ako on, túžbu odlúčiť sa od tela a byť stále s Kristom. Skúsenosť smrti obohatila osobnosť Panny Márie - keďže mala podiel na všeobecnom osude ľudí, dokáže účinnejšie zahŕňať svojím duchovným materstvom tých, ktorí prežívajú poslednú hodinu života. Slávnosť nanebovzatia Panny Márie znamená aj pre nás veľké obohatenie v duchovných snahách, keď vieme, že Panna Mária išla cez utrpenie do slávy za Pánom Ježišom. To je aj naša cesta a preto je bobrovský odpust svojím posolstvom stále aktuálny. (Pokračovanie)
Autor: Ján Kekelák, Anton Tyrol
