Všetkým sa naskytol úžasný pohľad na majestátne končiare. Zrána sa vrcholce Roháčov zahalili do tmy, no keď tam vystúpili naši starkí, ešte aj príroda sa potešila a svojimi lúčmi nás ohrialo slniečko. Atmosféra, ktorá tam vládla, bola vynikajúca, úžasná. Spoločne sme si zaspievali: Pod Roháčom žijem..., ale aj ďalšie piesne, pochádzajúce z tohto prekrásneho kraja. Na pravé poludnie, tam vysoko v horách, akoby sme boli bližšie k nebesiam, pomodlili sme sa modlitbu Anjel Pána, posadali sme si na biele kamene, ktoré tam vyčnievali. Organizátori ponúkli účastníkom kabáč so slaninkou a klobásou i za pohárik hafírovice. Akcie sa zúčastnil aj starosta Marián Jurina, ktorý sa prihovoril milými slovami a poďakoval sa všetkým, že na vrchol vystúpili, aj keď mnohým už nohy neslúžia a podopierajú sa paličkou. Podotkol, že si váži pozvanie, lebo „ktovie či sa taká vzácna chvíľa stretnutia na vrchole Spálenej v našom veku ešte zopakuje, keď rok, čo rok nás ubúda“. Sedačkovou lanovkou sme sa zviezli do doliny, kde nás čakal chutný guľáš, víno, káva a zákusok. Spokojnosť a radosť zo spoločného stretnutia bola odmenou pre všetkých účastníkov. Klub dôchodcov v Zuberci pracuje veľmi aktívne. Mnohí Zuberčanom aj závidia, keď hovoria: Tí Zuberčania, tí sa majú, keď vedenie obce finančne zabezpečí do roka viac takýchto stretnutí na vysokej úrovni, čím utuží kolektív starších, ktorí sú naozaj ako jedna rodina. Každé stretnutie je im milé, pretože je im spolu dobre. I keď niektorí z nich prežívajú jeseň svojho života v neľahkej finančnej situácii, vedia na spoločných stretnutiach rozdávať vôkol seba radosť, lásku a veselosť.