Vysoké znečistenie vôd fekálnymi mikróbmi Oravskej priehrady tentokrát viedlo Regionálny úrad verejného zdravotníctva k tomu, aby tento zákaz vyhlásil. V niektorých vzorkách bol obsah fekálnych mikróbov prekročený 2 – 3-krát. Zaujímalo nás, prečo k takému vysokému znečisteniu priehrady prišlo. Ako sa o čistotu prostredia starajú miestne samosprávy v okolí priehrady?
Ústie nad Priehradou - V starej časti Ústia nad Priehradou je vybudovaná kompletná kanalizácia a čistička odpadových vôd, na ktorú sú napojené všetky stavby.
„V novej časti kanalizácia zatiaľ nie je a všetky stavby, ktoré sme povoľovali, sú napájané na vlastné čističky alebo septiky. Tie budú po dobudovaní kanalizácie a rozšírení čističky odpadových vôd na ňu dodatočne napojené,“ povedala Ľubica Papová, pracovníčka Spoločného obecného úradu – stavebného úradu v Trstenej. Ako nás informoval primátor Juraj Bernaťák, vybudovanie kanalizácie v Novom Ústí radí trstenská samospráva medzi svoje priority.
V Novom Ústí má svoj hospodársky dvor aj PD Trsteník. V roku 2005 kolaudovali pracovníci stavebného úradu v Trstenej stavbu Kejdové hospodárstvo – prečerpávaciu kruhovú železobetónovú nádrž s priemerom 3,8 m a hĺbkou 4,5 m, ktorá je určená na zachytávanie odpadových vôd hovädzej hnojnice z existujúcich maštalí. Skolaudovali aj skladovaciu železobetónovú nádrž s kapacitou 4 570 mł3. „Technológia vysokej úrovne zabezpečuje, že do voľnej prírody nie sú vypúšťané žiadne odpadové vody z maštalí,“ dodala Ľubica Papová.
Vavrečka – V celej dedine okrem dažďovej nie je iná kanalizácia, domy sú napojené len na žumpy a septiky, z niektorých stavieb je odpad vedený do potoka. Z obce sa vlievajú do priehrady spolu dva potoky. Starosta Pavol Holmík tvrdí: Keď sme naposledy na jar robili rozbor vody, podľa výsledkov z laboratória bolo znečistenie potokov v norme, s nádejou sme očakávali odkanalizovanie obce v rámci veľkého projektu, financovanému EÚ, no žiaľ, vyradili nás z neho. Vraj nemáme 2000 obyvateľov. Naopak, sú tam zaradené obce aj s počtom obyvateľov nižším, než tisíc obyvateľov, no sú na hlavnej trase zberača, my sme o 2 km ďalej. Osobne to považujem za veľký biľag na mojom pôsobení. Aj keď do zásobovania vodou v rámci tohto projektu zaradení sme. Ale život ide ďalej a tak máme rozpracovaný vlastný projekt na odkanalizovanie obce v spolupráci s tunajšou najväčšou firmou a Slanickou Osadou. Osobne si myslím, že Vavrečka sa na nadpriemernom znečistení priehrady príliš nepodieľa.“
Bobrov – Obec je odkanalizovaná na 70 % a má vlastnú čističku, ktorú prevádzkuje vodárenská spoločnosť. „Nie všetci obyvatelia, ktorí by mohli, sú na kanalizáciu napojení,“ hovorí starostka Viera Namislovská. „Je to vždy otázka peňazí – museli by za prípojku i použitie kanalizácie platiť. Povinnosť pripojiť sa nemajú, a tak sa, žiaľ, niektorí iba smejú tým, ktorí kanalizáciu využívajú. Dôsledky svojho konania do budúcnosti nevidia, alebo nechcú vidieť. V iných krajinách, napríklad v Rakúsku na takéto veci existuje polícia, ktorá nekompromisne zasahuje. A trestá. To by sa zišlo aj u nás. Samospráva podala projekt dostavby kanalizácie a žiadosť o poskytnutie čiastočného finančného krytia na environmentálny fond, no v týchto dňoch sme zistili, že sme neuspeli. Ale pokúšať sa budeme aj ďalej.“
Jednotlivé časti Oravskej priehrady sú v rôznych pásmach ochrany prírody. Veľká časť je v 2. stupni, územie pri Zubrohlave, Bobrove, Jelešni a severne od Jelešne je v 4. stupni ochrany. Čo na znečistenie hovoria ochranári? Róbert Trnka, riaditeľ Štátnej ochrany prírody a Správy CHKO Horná Orava nám k problému povedal: „My nemonitorujeme kvalitu vody v priehrade, no podľa stavu fauny a flóry ho vieme odhadnúť. Už dávno sme upozorňovali na to, že výstavba čističiek v blízkosti priehrady je proti zdravému rozumu. Aj na centrálnom zberači sme navrhovali viacero uzlových čističiek, s jednou v Námestove sme nesúhlasili. Aj by boli malé čističky na jednotlivých prítokoch, svoje by urobilo prirodzené samočistenie vo vodnom toku. Žiadna čistička nepracuje na 100%, najmä keď sa stále zvyšuje množstvo odpadových vôd. Keď voda z čističky vteká do stojatých vôd priehrady, k samočisteniu takmer nedochádza, voda sa neprekysličuje, naopak, začína prebiehať hnilobný proces. Najhorší stav je pri zátoke Michalovka, kde je námestovská čistiareň odpadových vôd, tam sme už dlhšie zaznamenávali aj úhyn rýb. Viem, každého tlačí ekonomika, ale s ohľadom na budúcnosť sa nám takéto lacné riešenia napokon ohromne predražia. Nechcem byť zlým prorokom, ale ľahko sa môže stať, že Oravská priehrada skončí ako Bajkalské jazero – mŕtva.“
Autor: mp, ač