Starý organ bol v dezolátnom stave, navyše výrazne postihnutý červotočom. Absolútne nevyhovoval potrebám organistov, bolo to ako bicyklovanie sa na jednom kolese. Presadiť strýkovu iniciatívu som mu neskôr pomáhal ja. Ľudia tomu ale neboli naklonení. Až keď už na starom organe nechcel nikto hrávať, rozhodli sa pre výmenu,“ spomína Michal Juráš, ktorý stál pri zrode nového organu.
Najdôležitejším krokom bolo zohnať peniaze. „Dedina má tú výhodu, že každý o každom vie a všetky veci sú v podstate verejné. Keď sa robí finančná zbierka, mená tých, ktorí určitou čiastkou prispeli, sa vždy zverejnia. Tak to bolo i v prípade zbierky na prestavbu organu. Ľudia sa hanbili neprispieť. Na rodinu to vychádzalo po päť až šesťtisíc korún,“ hovorí organista z Pucova.
Celkové náklady na nový organ sa napokon vyšplhali na milión a pol korún. Organ zhotovil Štefan Tyrol z Oravskej Polhory, ktorý sa už podieľal na niekoľkých prestavbách organov. Ten pucovský bol ale pre neho prvým, ktorý postavil od základov. Zo starého nástroja použil iba pár súčiastok. Organ so štrnástimi registrami je výnimočný aj tým, že „má v pedáli jazykový register. Všetky ostatné organy v okolí majú pedále vybudované len slabo. My sme naopak stavili práve na pedál.“ Organ v Pucove posvätil na sviatok svätého Ondreja v roku 2000 spišský biskup František Tondra. Dielo výrazne podporil i vtedajší farár Peter Ťapák, ktorý sa tiež spočiatku zdráhal pustiť do stavby nového organu. Nakoniec naň prispel z vlastného vrecka viac než stotisíc korunami. A ako si na hlas nového organu privykli obyvatelia Pucova? „Niektorí ľudia stále nevedia prijať zmenu jeho zvuku, boli proste zvyknutí na starý. Na novom organe sme naozaj zvolili úplne rozdielny štýl zvuku. Predtým to bol romantický nástroj, súčasný organ má barokovú dispozíciu. Mnohí ešte i dnes nezabudnú pripomenúť, že starý organ znel lepšie. Ja by som nepovedal, že znel lepšie, ale inak,“ myslí si Michal Juráš.
Autor: aš
