Článok pokračuje pod video reklamou
ajskej úrovni. Prvé lastovičky vzlietli, keď sa Romane Žuffovej v najmladšej kategórii podarilo získať niekoľko titulov majsterky Slovenska. Popri tomto úspechu bola práca v klube ešte kvalitnejšia a postupne začali prichádzať nové a nové talenty. Hlavný tréner Milan Kajan, ako rešpektovaná osobnosť, vytvoril v tých časoch tréningový systém, ktorý nevedia praktizovať vo viacerých renomovaných plaveckých centrách ani dnes. Pochopenie toho, že plavec musí vychádzať z rýchlostných parametrov pri výdatnej regenerácii, zožalo po štyroch rokoch od založenia nevídané ovocie. Generácia plavcov ako Romana Žuffová, Boris Šamík, či Tomáš Brna dominovala v prvej polovičke devätdesiatych rokov takmer na všetkých žiackych podujatiach Slovenska. Pre bratislavských trénerov bolo nepochopiteľné, že pri jednofázovom tréningu mali plavci tohto oddielu výborné výsledky. Vtedajší tandem Jozef Žuffa a Milan Kajan sa neuspokojil iba s výsledkami na Slovensku. Plavci pravidelne reprezentovali v Čechách, Poľsku, Rakúsku či v Grécku a, samozrejme, úspešne.
Práca v plaveckom oddieli vytvárala pre nich možnosti realizovať sa v ďalších športoch. Zuzana Vojteková a Tomáš Brna prešli na triatlon, kde po dlhé roky výborne reprezentovali Oravu. Práca v plaveckom klube mala výborný sociálny charakter. Do oddielu sa pravidelne prihlasovalo okolo dvesto detí. Po Žuffovej a Šamikovi začali „vystrkovať rožky“ Michal Žuffa, Martin Paľa a Martin Pilár. Kým Michal sa zaradil po boku svojej sestry s nálepkou reprezentanta. M. Paľa a M. Pilár permanentne obsadzovali popredné priečky na majstrovstvách Slovenska. O Mišovi sa aj teraz hovorí, že to bol plavec s najväčším citom pre vodu, aký kedy plával v Nižnej.
Pri „kvalitnom“ Milanovi Kajanovi vyrástli ďalší tréneri, ako Mariana Ragulová, Emil Kaška, Ján Záborský, Róbert Martauz a neskôr Soňa Brnová. Na poste predsedu klubu vystriedal Jozefa Žuffu Daniel Paľa.
K vrcholom plaveckého oddielu v Nižnej patrilo dosiahnutie dvoch strieborných medailí v štafetách na 4 x 100 m voľný spôsob a polohové preteky. Prvenstvo vtedy patrilo družstvu profesionálov z AŠK Dukla Banská Bystrica. Je otázne, či sa v budúcnosti ešte podarí dať dokopy toľkých špecialistov naraz. M. Pilár bol znakár, M. Paľa niekoľkokrát bojoval o prvenstvo v prsiarskych disciplínach, Michalovi Žuffovi mohol len málokto konkurovať „na motýlik“ a Tomáš Brna ako triatlonista bol v tých časoch „ortodoxný špecialista“ na voľný spôsob (kraul).
Všetky zmeny v klube sa diali prirodzene, pričom sa zdalo, že koleso ktoré roztočil zakladateľ J. Žuffa bolo rozkrútené natrvalo. O plavcov nebola núdza. Výborne začal plávať Matej Psota a dobré výsledky začal podávať aj talentovaný Michal Brienik, ktorý bol posledným majstrom Slovenska, plávajúcim za Nižnú.
Keďže prevádzkovanie plavárne išlo do strát a nebolo dobrej vôle a entuziazmu, ako tieto náklady znížiť, celý tréningový proces plávania bol postavený na vedľajšiu koľaj. (Ak prídeme do neďalekého Dolného Kubína, dozvieme sa, že ani tam nie je prevádzka bazéna zisková.)
Z oddielu odišiel Milan Kajan a na jeho miesto nastúpila Marianna Ragulová, dnes Jurkovcová. Jej nadšenie pre tento šport je nepopierateľné. S predsedom Danielom Paľom absolvovali množstvo jednaní s cieľom, aby oddiel fungoval normálne a oni mohli pokračovať v silnej tradícii plaveckého športu. Ak si niekto myslí, že reprezentant obce Nižná by mal platiť také isté peniaze ako ten, čo si tam príde „len tak zaplávať“, je smiešny. Ak si niekto myslí, že trénovať sa dá bez plaveckých dráh, je to smiešne ešte viac.
Nachádzame sa v regióne, kde finančná situácia rodín je veľmi zlá. S tým priamo súvisí aj činnosť mládeže v poobedných hodinách. Dnes už nie je doba predrevolučná a aj rodičia si musia uvedomiť, že za odbornú výchovu svojich ratolestí musia platiť. Dôležité je, aby to neboli prehnané sumy, aké boli navrhované.
Plavci v Nižnej dnes fungujú vo veľmi skromných podmienkach, ktoré sa s érou najväčších úspechov nedajú porovnávať. Plaváreň v Nižnej sa na zimné obdobie zatvára, čím sa tréningový proces dostáva do slepej uličky. Tí, ktorí o tom rozhodujú by mali plavcom opäť vytvoriť vhodné podmienky, aby sa pokračovalo v tréningoch a možno sa dostavia také výsledky, ako v minulosti.
