Okrem zrkadla dostala „do života“ dva sväté obrázky, dve sliepky, plachty a obliečky na periny. Zrkadlo si nevesta vybrala a kúpila sama, alebo jej ho zadovážili rodičia. „Ja som si zrkadlo z Ružomberka sama na chrbte priniesla,“ prezradila nám jedna 80-ročná Malatinčanka. Zrkadlo muselo byť veľké, približne také, ako väčší obraz, vložené do ozdobného, prípadne jednoduchého rámu. Mladej žene malo slúžiť „na parádu“, aj keď ho často používala celá rodina, keďže bolo v dome len jedno. Súčasťou svadobnej výbavy boli aj uteráky. Nevesta ich obvykle dostala desať. Uterák sa vyrábal z ľanu. Vyšívané uteráky s pestrými krížikovými vzormi slúžili ako dekorácia príbytku, uteráky bez výšivky sa používali na osobnú hygienu. V polovici 50. rokov začali uteráky z ľanu ustupovať priemyselne vyrábaným uterákom.
Autor: aš