Každá musela mať zhotovené aspoň štyri plachty na posteľ a obrusy rôznych veľkostí. Dnes aktívne tká viac ako polovica Malatinčaniek. Finančne si tým prilepšujú k platu alebo dôchodku. Niektoré ženy tkajú na živnosť. Najväčší dopyt je po kobercoch a poťahoch na vankúše. Zákazky tkáčkam dodávajú domáci, ale i „cezpoľní“ podnikatelia, ktorí hotové výrobky ponúkajú na slovenskom a zahraničnom trhu. Mária a Terézia Šlachtové sú tiež tkáčkami. Terézia sa naučila tkať od Márie, tá zase od svojej matky. Hlavnou tkáčkou v rodine Šlachtovcov je však Mária. Dcéra jej vypomôže vždy, keď to potrebuje. Denne Mária natká aj päť metrov kobercov. „Nie je to veru ľahká robota, ale som rada, že si k dôchodku aspoň niečo privyrobím,“ hovorí a dcéra sa vzápätí tiež chytí slova: „Keby som ja robila toľko, čo mama, musela by som si dať na tvár respirátor. Neverili by ste, ako veľmi sa z tých textílií práši.“ Koberce tkajú z materiálu, ktorý kedysi v textilných závodoch vyradzovali ako odpad. Je známy pod názvom „pucvola“. „V závode sme ju používali na utieranie špinavých rúk,“ spomína Terézia. Dnes je „pucvola“ ťažko dostupný tovar. Keďže väčšina textilných závodov na Slovensku zanikla, musí sa dovážať z Čiech alebo z Poľska. Našťastie je o tkané koberce z Malatinej neustále obrovský záujem a tak všetka námaha okolo ich výroby nie je zbytočná.
