Článok pokračuje pod video reklamou
Ako dlho ste starostom?
Čo sa za to obdobie v obci urobilo?
Najväčší problém tu bol s vodou, nemali sme jej dostatok. Vybudovali sme preto vodovodnú sieť po celej dedine a vodu dnes ťaháme z liptovskej strany. Osvetlili sme cintorín, pritiahli tam vodu, vybudovalo sa futbalové ihrisko i prístavba ku kostolu na rozlúčku so zosnulými. Vo veľmi krátkom čase sa nám podarilo splynofikovať obec. Začali sme kopať v auguste a na Štedrý deň toho istého roku sme mali práce ukončené.
Malatiná nedávno získala celkom slušný obnos peňazí z Európskej únie, na čo ich využije?
Schválených nám bolo zhruba 94 tisíc eur. Použijeme ich na rekonštrukciu obecného úradu, námestia v centre dediny, kostolného námestia a základnej školy, ktorej rozľahlé priestory chceme v budúcnosti využívať aj na ubytovanie. Na príprave projektov pre plánované rekonštrukcie už intenzívne pracujeme.
Výhodný obchod sa vám podarilo pred pár dňami zrealizovať aj s Ministerstvom obrany SR. O čo presne šlo?
Ministerstvo sa zbavovalo prebytočného majetku. V rámci tejto akcie sa nám pre miestny hasičský zbor podarilo zabezpečiť dve „vetriesky“, poľnú kuchyňu a cisternu na vodu s objemom 50 tisíc litrov. Požiarna technika môže v prípade potreby poslúžiť i susedným obciam. Bývalý sklad na zemiaky a umelé hnojivá chceme prestavať na garáže pre obe získané vozidlá, svoje miesto tam nájde aj cisterna.
Majú mladí ľudia záujem v obci stavať?
V rámci udržania si mladej generácie a zlepšenia podmienok pre ňu robíme maximum, výstavba nových domov sa v poslednej dobe naozaj vzmáha. V dedine máme málo detí, posledné ročníky boli slabé, ale školu si chceme za každú cenu udržať. Chceme tomu pomôcť práve novou výstavbou. Začiatkom 70. rokov žilo v obci približne tisíc sto obyvateľov, momentálne ich je zhruba 824. Začali sa odtiaľto sťahovať po tom, ako tu bol vydaný zákaz stavať. Keďže sme patrili pod Tatranský národný park, viac ako jedno stavebné povolenie za rok tu nikto nedostal. Tí, ktorí odtiaľto odišli, si postavili domy v mestských častiach Dolného Kubína, predovšetkým v Medzihradnom a Záskalí. Tam je hodne Malatincov. Dnes je už situácia našťastie iná. Mladí stavajú zväčša na rodičovských parcelách, alebo na miestach, kde predtým zvalili starú chalupu.
Život v Malatinej nebol kedysi vôbec ľahký. Pociťujú aj súčasní Malatinci určitý hendikep voči ostatným vzhľadom na odľahlosť dediny a drsné prírodné podmienky, v ktorých sa nachádza?
Dnes je už dedina spojená s okolitým svetom. Autobusy tu premávajú denne, v týždni sem chodí až deväť spojov, ktoré sú zatiaľ naplnené. Avšak so zamestnanosťou je to trocha horšie, najmä po tom, ako zrušili mnohé fabriky v Dolnom Kubíne a jeho okolí. Mnohí musia za prácou odchádzať do zahraničia. Vďakabohu, že sa tu tkajú aspoň koberce a ženy si môžu takýmto spôsobom privyrobiť. Biedu ale v dedine necítiť, ľudia si vedia zarobiť peniaze. Sú tu tak dobre zásobené obchody ako v máloktorej dedine.
Pred dvomi rokmi ste založili spolu s ďalšími obcami mikroregión Orly, s akým zámerom?
Naším cieľom je poprepájať členské obce oficiálnymi cestami a vytvoriť pre návštevníkov tohto kraja ideálne podmienky pre zimnú a letnú turistiku. Na oravskej strane sú súčasťou mikroregiónu Orly Chlebnice a Osádka, z liptovskej strany ide o okolité obce, ktoré sa nachádzajú v našej blízkosti.
Čo by sa malo podľa vás v budúcnosti ešte v obci urobiť?
Tak ako inde, aj Malatinej sa žiada odkanalizovanie. Za jednu z priorít považujem aj vysporiadanie ciest v obci a ich následnú rekonštrukciu. Je tu deväť kilometrov ulíc, ktoré sme zatiaľ len spevňovali, ale žiadalo by sa ich vyasfaltovať. Keďže obec nemá na tento účel dostatok finančných prostriedkov, o peniaze bude musieť požiadať. Bez vysporiadania pozemkov to však zatiaľ nie je možné.
