Posviacka kalvárie na Bobrovskom vŕšku

Hlboké myšlienky v jeho kázni na Bobrovskom vŕšku boli veľkou ozdobou celej slávnosti a vtlačili istú pečať nasledujúcim rokom organizovania každoročných slávností na tomto oravskom pútnom mieste. Po spomenutí prvých dvoch závažných tém (kalvária ako „modlitebná kniha Evanjelia“ a kalvária ako princíp porozumenia lásky Boha k človeku), kazateľ rozvinul ešte ďalšie témy svojej homílie.
Krížová cesta ako proces poznávania zmyslu: Dr. Ján Kohút rozprával ďalej o krížovej ceste ako o procese, v ktorom zúčastnený človek hľadí na jednotlivé zastavenia, ale zároveň aj do svojho vnútra. Tak sa krížová cesta stáva riekou, v ktorej sú zliate „vody“ utrpenia Ježiša Krista s utrpením ktoréhokoľvek človeka. Ide o akýsi „dejepis sveta“. Tento „dejepis“ je opisom všetkého ľudského utrpenia, ktoré človek niesol nie v zúfalstve, ale s vedomím, že jeho utrpenie má svoj zmysel, aký malo aj v prípade Ježiša Krista. Ten, kto prežíva svoju bolesť – nech je akokoľvek veľká a bezvýchodisková – s pohľadom upretým na Ježišovu bolesť, nemôže prepadnúť malomyseľnosti a beznádeji, ktorá by mu bránila vidieť hlbšie do zmyslu utrpenia. Nič iné človeku nedá tento pocit zmyslu, nebude to žiadne umelecké dielo, ani nijaká iná hodnota, ako sa o to pokúšal básnik H. Heine, iba tá nenápadná cesta, ktorou išiel Ježiš vo svojej dobe a ktorou ide aj človek kráčajúci stáročiami až dodnes a tak to bude až do konca sveta.

Žiaden filozof sveta, žiaden umelec ani nijaký iný pracovník ktorejkoľvek oblasti nášho života, ktorá súvisí s duchovnou oblasťou nie je schopný tak vyjadriť problematiku zmyslu ľudského utrpenia a smrti, ako ju vyjadril Ježiš Kristus na svojej krížovej ceste. To je vlastným dôvodom, pre ktorý bola krížová cesta nazvaná „knihou života“, „knihou otvoreného Evanjelia“, „knihou dejepisu sveta“ a podobne. Ten, kto hľadí tak, že kontempluje, hľadí dovnútra súvislostí, vidí v utrpení zrnko radosti, vidí vo tme svetlo, v smrti zárodok života... a to preto, že tým svetlom, životom a radosťou je Ježiš Kristus, ktorý zvíťazil nad tmou, smrťou, hriechom a smútkom. Ide tu o dva rozmery života, ktoré sa navzájom prelínajú, pričom božský rozmer utrpenia a smrti oživuje všetky naše smútky, tmu, bolesť, hriech aj smrť.
Krížová cesta ako výstup človeka na vrchol pochopenia zmyslu: V ďalšej časti svojich teologicky precíznych a spirituálne veľmi hlbokých úvah sa kazateľ venoval záverečným momentom stúpania človeka na vrchol kalvárie. Na vrchole svojej a Ježišovej kalvárie prichádza moment akéhosi definitívneho stotožnenia sa so svojím údelom. Ježiš Kristus na konci svojej cesty s krížom zvolal: Dokonané je! Treba v tom vidieť nielen koniec trápenia, ale moment vrcholného výkonu človeka a Boha; moment, v ktorom sa Boh najhlbšie skláňa k človeku a v ktorom ľudská ušľachtilosť a vernosť Bohu dosahuje najužšie priľnutie ku Kristovi. Aj pútnik na krížovej ceste v postupnom ponáraní sa do tajomného prelínania sa Ježišovej a svojej vlastnej cesty kríža môže dospieť k pochopeniu zmyslu svojho utrpenia v utrpení Ježiša Krista. Takto dá svojim krížom spásny rozmer a získa si pred Bohom zásluhy.
Z tejto veľkej skúsenosti človeka, v ktorej objavuje zmysel, sa potom rodí aj porozumenie tohto duchovného rozmeru všetkých našich krížov. Krížová cesta totiž buduje v nás schopnosť zdravo žiť, niesť svoje kríže a vo všetkých ťažkostiach nachádzať spásny rozmer. Tu sa nám ukazuje vnútorný súvis toho netradičného spojenia Ježišovho údelu na krížovej ceste s údelom života a blaženého záveru života Panny Márie. Toto spojenie dvoch ľudských osudov treba obdivovať, pretože sa v tom odráža náboženská prenikavosť a určitá schopnosť kontemplácie a mystiky našich predkov. (Pokračovanie)