Článok pokračuje pod video reklamou
Vplyvom hydrostatického tlaku dochádza totiž k zaťaženiu celkového vnútorného prostredia organizmu.
Na Orave je v súčasnosti iba jediný inštruktor potápania - Róbert Martauz. Jeho potápačská škola si postupne začína získavať meno a snaží sa prezentovať život v prostredí, ktoré pre človeka nie je obzvlášť prirodzené. Medzi uchádzačmi o absolvovanie potápačského kurzu bol aj iba deväťročný Marián Mačňák. Chlapec už pod dohľadom R. Martauza absolvoval dvadsať ponorov.
Marián, kto ťa k potápaniu priviedol?
Bola to moja sestra Petra, ktorá je takisto potápačkou a vyzerá to, že onedlho bude mať absolvovaný prvý kvalifikačný stupeň pre potápača - inštruktora.
Aké sú tvoje pocity po absolvovaní takého množstva ponorov? Nemal si nejaké zdravotné problémy?
Myslím, že zatiaľ sa mi vodí dobre a som zdravý. V inštruktorovi R. Martauzovi mám dostatočnú oporu, aby sa mi pod hladinou nič nestalo.
R. Martauz sa minulý rok pokúsil prekonať svetový rekord v dĺžke pobytu pod hladinou. Chcel by si sa aj ty v budúcnosti pokúsiť o niečo podobné?
Som začiatočník a zatiaľ ani neprichádza do úvahy, aby som do osemnástich rokov robil niečo podobné. Verím, ak budem mať osemnásť rokov a pri potápaní zostanem, že už budem niečo vedieť. Myslím, že by som sa o podobné kúsky mohol pokúsiť.
Ako prebieha váš bežný ponor?
V prvom rade si musím pripraviť výstroj. Robo ma naučil mechanizmus celej prípravy a vysvetlil mi, že nič netreba nechávať na náhodu. Nesprávna manipulácia a podcenenie situácie môže viesť aj k ohrozeniu života.
Koľko minút sa zdržiavate pod vodou a čo tam robíte?
Doteraz sme sa mohli ponárať vlastne iba na plavárni v Dolnom Kubíne. Bola zima a investovať do suchého neoprénu by bolo pre mojich rodičov príliš drahé. Robo mi umožnil využívať výstroj v jeho škole a vychádza mi veľmi v ústrety. Inak, pod vodou hráme aj karty, prípadne šachy.
Čo všetko si sa zatiaľ naučil?
Ako každý potápač, aj ja sa učím posunkovú reč pod vodou. Musel som prejsť výučbou plutvového plávania. Pretože nie som špičkový plavec, bolo to pre mňa o niečo ťažšie. Ale už je to v pohode, kraulové nohy už hravo zvládam.
Ako si sa naučil vyrovnávať tlak pod vodou?
Jednoducho – chytil som si nos, poriadne som do neho zatlačil a mohol som ísť čoraz nižšie.
Vráťme sa k hrám pod vodou. Ako vyzerá taká šachovnica s figúrkami, ktorá nemôže vyplávať nad hladinu?
Normálne. Je to magnetická šachovnica, takže figúrky nevyplávajú. Po hodinke vyplávame skôr my, pretože nám dochádza kyslík.
Ktoré športy okrem potápania ťa ešte bavia?
Na škole sa nám veľmi venuje učiteľ Marián Klimčík. U neho ma veľmi baví aj florbal. Máme dobré výsledky a chcel by som sa venovať aj tomuto športu.
Potápanie je krásny šport. Tvoj inštruktor má toho veľa za sebou, dokonca prekonal stometrovú hĺbku. Kde všade by si sa chcel cez potápanie dostať?
Všade. Robo spomínal mačkovité žraloky, ktoré sú v Chorvátsku. Ale vraj sa dá dobre potápať aj v Poľsku alebo v Čechách.
