Kým v tej dobe mali Slováci v belehradskom finálovom zápase viac ako dvojtretinové zastúpenie, v dnešných časoch sa potýkame s nemohúcnosťou reprezentačného áčka čo i len sa prebojovať na finálový turnaj. Zaspali sme dobu a nedokázali sme pochopiť, že futbal prešiel míľovými krokmi do úplne inej dimenzie. Už to nie je len o šachovej partii, ktorú vytvárajú a o ktorej so svojimi asistentmi diskutujú hlavní tréneri. Na realizáciu taktických plánov musí hráč skvelo ovládať loptu, ale predovšetkým byť dobrý v dynamickej práci. V minulosti sa bránilo viac osobne. Dnešné časy ukazujú, že sa bráni priestorovo, pričom záložníci pri plnení taktických zámerov nabehajú množstvo kilometrov. Rozhodovací inštinkt každého hráča nesmie byť limitovaný kondičnými parametrami. Ak rozprávame o limitoch, môžu nastávať v prípade technickej zručnosti, kde sa prejavuje výnimočnosť každého jednotlivca. Futbal ako najmasovejší šport v našich končinách až v tejto dobe začína pracovať na vedeckom základe, čo je v porovnaní s okolitými krajinami neskoro. Talenty ako Jendrišek či Vittek tu boli aj predtým. Z toho plynie, že mozaika práce v kluboch mala niekde trhliny. Nájsť výborné somatotypy hráčov sa vždy dá. Podstatné je, ako talenty dokážu využiť svoj potenciál a neupadnúť do šedého priemeru. Futbalové majstrovstvá sveta musia pre ľudí čo sa futbalom živia, byť v každom ohľade niečím podobným ako pre študenta vysokej školy prednáška, s tým rozdielom, že futbalisti ju majú možnosť vidieť v praxi. Slovensko je malá krajina a nikto netvrdí, že vychováme hráčov ako Ronaldinho alebo Maradona. Futbalový „cisár“ Franz Beckenbauer svojím taktickým dirigovaním predbehol dobu. Dnes by sa pri štýle, akou hráva moderná obrana, zapotil aj on. Najbližšie mal k modernému futbalu jednoznačne Argentínčan Diego Maradona. Pamätné momenty spred dvadsiatich rokov v súboji proti Angličanom museli celú anglickú futbalovú verejnosť doslova paralyzovať.
V čom zaostávajú Slováci za inými tímami a ako vidia futbaloví odborníci na Orave trénerskú prácu v kluboch nášho regiónu?
Vladimír Mravec, tréner mužov Nižnej: V porovnaní so špičkovými hráčmi zaostávajú naši rýchlosťou a obratnosťou. Sme štátom zo severu. To, čo my musíme naše deti krvopotne naučiť, majú južanské deti už od narodenia akoby v krvi. V minulosti boli deti do športu „zažraté“ viac. Keď neboli na tréningu, často sme mali možnosť vidieť ich, ako si „pinkajú“ pred bytovkou alebo lezú po stromoch. Dnes im motorickú schránku musíme budovať my na tréningoch.. Vo viacerých kluboch trénujú ľudia len kvôli svojim deťom. Aj za tých vďaka, je to ťažká práca a nie každý z nich môže byť naslovovzatý odborník. Pre ilustráciu: tréner nemôže dávať šprinty na rozvoj rýchlosti na samotný záver tréningu. Rozvíja maximálne rýchlosť vo vytrvalosti, čo pri deťoch nemá zmysel. Pre každého futbalistu je práca s loptou alfou a omegou.
Ignác Hrkeľ, tréner a funkcionár MŠK Námestovo: V porovnaní s tímami, ktoré patria medzi lepšie či priemerné zaostáva naše reprezentačné áčko vo všeobecnej kvalite hráčov. Myslím si, že s približne piatimi mužstvami z majstrovstiev sveta by sa Slovensko mohlo s kľudom zrovnávať. Nielen po technicko-taktickej stránke, ani fyzicky by to nebolo zlé. Vzhľadom k tomu, že neviem, ako sa pracuje v iných oravských kluboch, neprislúcha mi odpovedať priamo. My v Námestove si uvedomujeme, že po postupe do vyššej súťaže musíme tréningový proces skvalitniť. Ak sa nám to nepodarí, len veľmi ťažko stabilizujeme výkony mužstva.
Vladimír Mušák, prezident Oravského futbalového zväzu: Zaostávame v celkovej pohybovej kultúre. To znamená v práci s loptou, v pohybe do priestoru. Dlhé roky sa nepracovalo tak, ako by sa malo. Dnes už konečne majú možnosť tí najlepší hrať za dobré kluby, čo môže v budúcnosti priniesť do reprezentácie „vietor“. Ak hovoríme o tréningovom procese na Orave, tak v prevažnej väčšine sa o ňom ani nedá hovoriť. U mužov je podmienený v prvom rade pracovnými povinnosťami. Ak sa niekde trénuje, je to aj poznať. Na mládeži je takisto vidieť, kde sa pracuje koncepčne, a kde len živelne.
Pavol Bača, opora stredovej línie už druholigového Dolného Kubína: Slováci jednoznačne nestíhajú pracovať s loptou tak, ako ostatní. Česť výnimkám. Futbal však nie je len o individualitách. Práve rýchla činnosť s loptou je náš najväčší hendikep. Pri dnešnej rýchlej hre ani nie je iná možnosť, musíme na tejto činnosti popracovať. Napriek tomu si myslím, že na Orave sa pracuje dobre. Stačí si porovnať, aké výsledky dosahujú naši chlapci v porovnaní s inými regiónmi...
Autor: tb