Článok pokračuje pod video reklamou
Má za sebou veľa. Tridsiatku na krku a s ňou spätých množstvo životných skúseností.
Pred dvomi týždňami sa konalo v Lokci exhibičné stretnutie, ktoré zabezpečoval manažér TJ Krušetnica Igor Janckulík. Práve tu bol badateľný Romanov talent. V porovnávaní so špičkovými Čechmi Korbelom, Klásekom, Olejníkom na vlastné prekvapenie ukázal všetkým prísediacim, čo vňom je. Výborný zápas zohral s aktuálnou českou trojkou Marekom Klásekom, kde dokonca viedol 2:1. Konečný rezultát síce skončil v Romanov neprospech, ale ukázal mu, kde má ešte rezervy. Predovšetkým nadváha a s tým spätá kondícia sú hlavným problémom tohto hráča.
V minulom roku hrával za nemecký Lengen, čo bola piata Bundesliga. Keď to zrovnával na naše pomery, dospel k záveru, že úrovňou sa vyrovná našej extralige. V Nemecku bol na pozícii hráča jeden a dva, kde proti nemu hrali len výborní hráči. Až do poslednej chvíle bojoval klub o postup vyššie. V rozhodujúcom zápase však zlyhali a skončili na druhej pozícii, čo klub považoval za neúspech. Tým sa klub rozlúčil s hráčmi, ktorí boli viazaní finančne.
Momentálne je Roman Belopotočan stále kmeňovým hráčom Tvrdošína. Avšak po angažmá v zahraničí mu odáva pomocnú ruku Igor Janckulík vo forme doplatenia poplatkov pre Slovenský stolnotenisový zväz, čo Tvrdošínčania odmietli. Aktuálne hosťuje v TJ Krušetnica.
„Celkový prístup mesta Tvrdošín ešte z čias, keď tím bojoval proti najlepším profesionálom na Slovensku, bol menej ako uvedomelý. Okolo Jána Buczackého, o ktorom sa dá povedať, že stolnému tenisu dal fakt celý život, sa zišla dobrá partia kvalitných hráčov, ktorá chcela extraligu do Tvrdošína dotiahnuť,“ hovorí Roman Belopotočan. „Dnes vidíme, že v tomto meste je veľmi zlá aj situácia v najpopulárnejšom športe, futbale. Činovníci neustále tvrdia, že nemajú dostatok hráčov, pričom údajne platia „ťažké“ peniaze hráčom, ktorí ani nie sú Tvrdošínčania. Politika klubu stolného tenisu bola hrať predovšetkým s domácimi hráčmi v tíme. Cítili sme sa, ako keby si našu snahu a prácu pre toto mesto a jeho pozitívne zviditeľnenie pred celým Slovenskom nikto nevážil. Hrať najvyššiu súťaž na Slovensku proti tímom, ktoré majú systém postavený na profesionálnych podmienkach prípravy sa nedá za podmienok, aké pre stolnotenisový klub vytvára mesto Tvrdošín. Ako hráči, ktorí rozhodne nehrali na chvoste extraligovej tabuľky, ale na šiestom mieste, sme rýchlo pochopili, že toto mesto nepotrebuje kvalitu, stačí donekonečna sľubovať a veci držať v tej istej rovine. Dnes je vidieť, čo sa s baštou stolného tenisu na Orave stalo. Odišli najlepší hráči a s nimi aj motivačný prvok pre mládež. Kedy a kde sa prepad spoločného klubu Tvrdošín-Nižná zastaví, neviem. Viem však, že po skúsenostiach v Lokci mám chuť hrávať pre Krušetnicu a dosahovať v ich drese čo najšpičkovejšie výsledky. Verím, že sa s Igorom Janckulíkom dohodneme a nasledujúcu sezónu budem opäť hrať za TJ Krušetnica. Stále ma láka aj zahraničie. Ponuky sú. Musím si to však vedieť zosúladiť ešte aj s rodinou a prácou. Je to otázka kompromisov.
