Jedno z nich sa uskutočnilo aj v dňoch 11. – 15. júna. Zúčastnilo sa ho 14 mladých ľudí z Tvrdošína, deviati z toho zastupovali tunajšie stredné odborné učilište lesnícke a piati mestské kultúrne stredisko.
Za štyri dni mladí obyvatelia družobných miest nadobudli množstvo nových vedomostí o veľmi podobnom vývoji kultúr našich susediacich regiónov, ale aj o podobnom vývoji prírodného dedičstva – takmer všetko kráčalo históriou ruka v ruke.
„Poliaci zabezpečili podujatie na veľmi vysokej úrovni,“ hovorí učiteľ Karol Košovan, ktorý sprevádzal do Koscieliska skupinu žiakov učilišťa. „Prednášky zabezpečovali naslovovzatí odborníci – etnológ, historik, veliteľ horskej záchrannej služby, muzikológ... Dozvedeli sme sa množstvo zaujímavostí a súvislostí, ktoré sú dnes už zväčša zabudnuté. Napríklad to, ako sa spoločne vyvíjala goralská muzika na oboch stranách hraníc aj napriek tomu, že ich delila umelá politická čiara. Maľovanie na sklo, dnes také typické pre poľské Podhalie, sem prišlo tiež zo Slovenska. Kým na Slovensku postupne zaniklo, tu si ho umelci starostlivo uchovávali a dnes sa k tomuto prekrásnemu remeslu opäť vracajú a úspešne ho oživujú. Chov oviec na opačnú stranu Tatier tiež prenikol zo Slovenska. Kedysi tam bola len manufaktúrna a priemyselná výroba, svahy Tatier a podtatranských oblastí boli len veľmi riedko obývané. Poliaci však chodili pracovať ako valasi na slovenské salaše a svoje skúsenosti potom prinášali domov. Niečo podobné vidíme aj dnes, keď mnohí obyvatelia oboch krajín chodia za prácou „k susedom“.
Mladých ľudí z Tvrdošína podľa slov Karola Košovana najviac zaujali poľské Tatry, ktoré sú nádherné – podobne ako naše. A tiež to, ako si obyvatelia Koscieliska starostlivo uchovávajú svoje kultúrne dedičstvo: takmer každý obyvateľ mestečka, ba celej gminy má doma ľudový kroj, v ktorom chodí počas sviatkov na slávnosti či na sviatočné sväté omše. Niektorí obyvatelia ho však nosia aj bežne. U nás sa táto tradícia čiastočne zachovala už len v Suchej Hore. Goralské kroje z Poľska a zo Slovenska sú si veľmi podobné, príbuzné prvky sú charakteristické aj pre naše ľudové tance a hudby, podobajú sa naše nárečia. Jedným zo spájajúcich prvkov bol aj Jánošík – Poliaci ho doteraz pokladajú za svojho ľudového hrdinu, ktorý aj u nich bohatým bral a chudobným dával a bol tu aj väznený.
Najbližšie stretnutie sa má uskutočniť o rok v Tvrdošíne, pričom prídu aj hostia z družobných miest Koscieliska – Fíni, Estónci a Rakúšania. Projekt prebieha s finančnou podporou programu EÚ Interreg III A.