Samotné začiatky sú späté s bežeckým lyžovaním pod vedením známeho trénera Albína Bernaťáka. Už v mladom veku ukazuje svoje schopnosti a po boku Martina Bajčičáka sa prediera do slovenskej elity. Slabší výpadok v sezóne, ktorá mala byť jedna z najdôležitejších, mu zavrela dvierka do vrcholového strediska. Zdalo sa, že Marián so športom skončí. Jeho „nevyvenčená“ chuť niečo dokázať ho priviedla do sveta triatlonu. Plavecky na tom nebol práve najlepšie, ale v jarných a jesenných mesiacoch sa konajú duatlonové preteky, ktoré pozostávajú z behu, cyklistiky a opäť behu. Skvelý bežecký základ na týchto pretekoch s bravúrou využíval. Po úvodných behoch mu patrilo zväčša vždy popredné umiestnenie. S cyklistickou časťou to bolo horšie, ale zväčša sa dokázal udržať na priečke, ktorá mu garantovala skvelú východiskovú pozíciu na záverečný bežecký úsek. Popritom začal študovať na fakulte telesnej výchovy v Bratislave.
Duatlon nebol pre Mariána to pravé orechové a postupne sa k bežeckému lyžovaniu vrátil. Takým spôsobom, že v sezóne 1997/98 dostal ponuku od Miroslava Jambora, ktorý sa pripravoval na paralympiádu. Miro potreboval navádzača vzhľadom k jeho hendikepu so zrakom. Mariánova odpoveď nenechala dlho čakať a spolupráca sa začala. Korunou všetkého bolo dovezenie striebornej medaily. Okrem striebornej medaily z Nagana sa prihodilo v Japonsku ešte niečo. Chlapčisko z Oravy sa nám zahľadel do miestnej prekladateľky a čuduj sa svete už boli nadviazané „bilaterálne vzťahy.“ To, že Mariánov záujem o Hiromi padol na dobrú pôdu, svedčí aj jej príchod na Slovensko, kde dokonca začala študovať slovenčinu.
Po ukončení fakulty smerovali jeho cesty do krajiny, kde životný rytmus a kultúra je úplne v iných dimenziách ako v našom svete. Zamestnal sa na japonskom veľvyslanectve, kde mohol s kľudom postupne využiť svoje znalosti v japonskom jazyku. Kým na Orave všetci dúfali, že Maroš bude všetkým Japoncom „vyrovnávať oči“, pripravovali spolu s Hiromi svadobný obrad. Svadba sa konala, nielen v Japonsku, ale aj v rodnom Zákamennom. Bola to miestna udalosť.
Dnes čakajú Večerekovci prírastok do rodiny a okrem toho plánujú odchod z Japonska. Marián už ako manažér japonskej firmy získal miesto v strednej Európe. Pre jeho najbližších je určite potešujúce, že budú mať svojho syna o niečo bližšie, ako tomu bolo doposiaľ.
Autor: tb