Daniel Vajdík je zjav, s ktorým sa dá počítať do budúcnosti

ia. Svet sa niekoľkonásobne zrýchlil a vplyv rozvoja technickej zábavy zasiahol aj našu mládež. Atletika je individuálny a náročný šport. Škoda, že z trénerov na Orave zostal Barnabáš Üvegeš medzi poslednými zanietencami. Doby, keď dievčatá a chlapci z Nižnej a Tvrdošína tvorili oravské tabuľky sú nenávratne preč. Tí čo vzišli z atletiky sa venujú iným športovým aktivitám, čo je na škodu.

Po absolvovaní základnej školy sa všetky skvelé talenty rozutekajú do sveta a už nie je šanca ich prinavrátiť k tomuto športu.
Pod vedením Barnabáša Üvegeša vyrástlo mnoho skvelých individualít. Marián Vanderka patrí stále na Slovensku medzi najlepších šprintérov. Na túto tradične silnú devízu dnes nadväzuje mladý Daniel Vajdík. Vysoký, štíhly chlapec pripomína skôr basketbalistu z miestneho klubu. Výsledky, ktoré dosiahol počas prebiehajúcej sezóny pod vedením B. Uvegeša stoja za zmienku. Je potrebné dať do správnej roviny, prečo sa práve po toľkých rokoch podarilo prekonať niekoľko dlhoročných oravských rekordov. Oslovili sme dvojicu tých najpovolanejších, trénera Barnabáš Üvegeša a jeho zverenca Dana Vajdíka.
Pán Üvegeš, po koľkých rokoch sa stretávate s takým talentom, ktorý dokázal prekonať všetky šprintérske rekordy Oravy v žiackej kategórii?
Ťažká otázka, pretože sa nepamätám, žeby sa na Orave vyskytol takýto talent. Boli tu skvelí pretekári ako už nežijúci Miro Vojtek, alebo Janko Čado, ale aby vyskočil v troch bežeckých disciplínach ako Dano, tak to snáď Stano Sunega, ktorý behával stovku, dvojstovku, a v pätnástich zabehol štvorstovku za 53, 08 sekundy.

Dano „vyskočilo“ ti to v troch disciplínach. Kde si to čakal najmenej?
Veľké prekvapenie bolo pre mňa, akým spôsobom som zabehol trojstovku. Vôbec som nečakal, žeby sa mi podarilo prelomiť hranicu 39 sekúnd a dokonca zlomiť dlhoročný rekord Pavla Zaťka z Tvrdošína.
Na Danovi je badateľné, že ide o „prírodný talent“. Kde vy ako tréner vidíte rezervy? Je to dĺžka bežeckého kroku, alebo treba viac prihliadať na frekvenciu?
Hlavne na tej trojstovke Dano dokazuje, že má dobrý bežecký krok. Jediná cesta jeho napredovania v tejto chvíli je už spätá so silovým tréningom. Doposiaľ neposilňoval.
Vy ako tréner viete, že svetový šprint smeruje jednoznačne k silovému poňatiu. Ako by ste charakterizovali Danov štýl behu? Prikláňa sa k silovému štýlu, alebo je to bežec švihový (švihový bežec, napr. Carl Lewis)?
Dano má spomedzi troch disciplín najslabšiu práve tú najkratšiu trať- šesťdesiatku. Jednoznačne máme do činenia so švihovým typom bežca. Odzrkadľuje sa to už na dvojstovke, ktorá je už kvalitatívnejšie lepšia - 24, 36 sekundy, čo je vynikajúci čas na žiaka. A baviť sa o trojstovke, ktorú zabehol za 38, 06 sekundy je zbytočné- skrátka na jeho vek, super čas.

Dano, končíš základnú školu. Určite si dostal niekoľko ponúk odísť na športové gymnázium. Všetci, ktorí tým prešli, vedia, že tréningový cyklus tam pozostáva z dvojfázového tréningu päťkrát do týždňa, čo by ťa mohlo „utaviť.“ Rozhodol si sa sám zotrvať na Orave, alebo si svoje rozhodnutie konzultoval s trénerom, ktorý má skúseností, že ich môže hádzať do nákladného auta?
Ja som sa rozhodoval podľa seba. Mal by som viac cestovania. Peniaze tiež nie sú v tejto dobe malichernosťou. Všetci vedia, ako ťažko sa zháňajú. Som rád, že môžem trénovať s takým trénerom, akým je Barnabáš Üvegeš. Verím, že sa nám spoločne podarí dosiahnuť ešte lepšie výsledky a moja výkonnosť bude napredovať.
Pán Üvegeš, atletika spoločne s plávaním patria medzi športy, ktoré všeobecne najviac rozvíjajú telesnú schránku človeka. Ako vidíte situáciu dnes z pohľadu fungovania štátu a jeho podpory pre školský šport?
Štát dnes zabezpečuje jedine kvalifikované vedenie športovej prípravy a platenie trénerov. Na športové triedy neprispieva ani korunou. Všetko náradie späté s našou činnosťou si zháňame svojpomocne. Treba pripomenúť aj to, že každý atlét musí prispieť v priebehu roka sumou tisíc korún. Nie je to veľa, ale pre mnohé rodiny je to citeľné.

Dano, ako vidíš svoje pôsobenie v skupine atlétov pod vedením trénera B. Üvegeša? Koľkokrát do týždňa trénujete a v akej dĺžke?
Trénujeme väčšinou trikrát do týždňa po dve hodiny. V tréningovej skupine je nás okolo dvadsať, ale tých lepších je okolo desať.
Svetový šprint je v situácii, keď sa v našich súčasných podmienkach nemôžeme ani zďaleka priblížiť tým najlepším. Neplánujete vy ako tréner do budúcnosti pretransformovať Dana na stredné trate 800 a 1500 metrov?
Myslím si, že každý dobrý osemstovkár musí vychádzať z rýchlostnej batérie. Ak dokáže zbehnúť štvorstovku pod 50 sekúnd, už môžeme uvažovať o kvalitnej osemstovke. Jeho rýchlostná vytrvalosť má dobrú úroveň. Musí prejsť určitým bežeckým objemom a verím, že v sedemnástich rokoch pobeží osemsto metrov pod 2 minúty.
Dano, si si vedomý, akú tréningovú drinu musíš podstúpiť a si na to pripravený?
V tejto chvíli som nato pripravený. Nemyslím si, že to bude až taká tvrdá drina, ale uvidíme.