Pripájajú sa k stanoviskám ďalších riaditeľov škôl, ktorí tvrdia, že nedostatočný prísun finančných prostriedkov na tieto zariadenia je skrytou formou ich likvidácie. Obce sa o tieto zariadenia starajú, venujú im mimoriadnu pozornosť, pretože plnia okrem vzdelávacích aj ďalšie funkcie. Kultúrne, športové a ďalšie akcie v obci sa často nezaobídu bez ich pomoci. O tom najlepšie vedia rozprávať starostovia, ktorí plánujúc do budúcnosti vedia, že tieto školy treba zachrániť. Plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja obcí napovedajú, že obce pripravujú podmienky pre výstavbu rodinných domov. Obce majú tendenciu rozrastať sa, ľudia tu chcú žiť a vychovávať svoje deti. Starostovia tvrdia, že treba preklenúť súčasné obdobie a veľmi dôrazne sa zasadzujú za zachovanie neplnoogranizovaných škôl. Na príklade čimhovskej ZŠ s MŠ sa dá ilustrovať, že tieto školy sú perspektívne a prinášajú hodnoty pre spoločnosť. V ich prospech svedčí už súčasné plnenie cieľov, ktoré si naše školstvo kladie do budúcnosti - od individuálneho prístupu ku každému žiakovi v rámci projektu Orava a Krok za krokom, či vyučovanie v blokoch - až k jeho voľnočasovým aktivitám. Finančná situácia týchto škôl je však taká, že už pri odchode 3 - 4 žiakov to škola pociťuje.
„Cítime sa ohrození a nevieme, aká budúcnosť čaká malé školy po voľbách. Základnú školu navštevuje 60 a materskú 40 detí. V roku 1995 sme vytvorili integrované riaditeľstvo s MŠ, sídlime v jednej budove a snažíme sa ušetriť tam, kde sa to dá. Problémy s rozpočtom nás však stále trápia. V dohodovacom konaní sme žiadali 80 tisíc korún od ministerstva školstva a dostali sme 9 tisíc. Z toho bolo 50 tisíc na energie a 30 tisíc na mzdy. To je výsmech! S týmito peniazmi nezaplatíme ani jednu faktúru za energie. Čarodejníci nie sme a kúriť musíme, tento rok až do 19. mája. Motivácia pre učiteľov nie je žiadna. Nie sú prostriedky na zvýšenie platov ani na odmeny pre tých, ktorí robia a zabezpečujú množstvo mimopracovných aktivít, napríklad vypracujú napríklad úspešný projekt. Vôbec si nemyslíme, že by mala naša škola zaniknúť. Svoje služby ponúkame aj pre rodičov a deti z horného konca Liesku. Veríme, že tých, ktorí si všimnú našu kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu, bude stále pribúdať,“ zhodujú sa O. Nowaková a T. Loffajová.
Ak do škôl prúdia ročne miliardy korún a veľké školy si môžu dovoliť nadštandart, natíska sa otázka, prečo neplnoorganizované školy zostávajú v súčasnosti „bokom od finančných tokov“ ministerstva školstva. „Náš názor je: Podporené by mali zostať aspoň tie školy, ktoré nevyrábajú stratu. A medzi také školy patrí aj naša, či iné hornooravské neplnoorganizované školy.“