Článok pokračuje pod video reklamou
niach. Príchod Oravcov do Krakowa sprevádzal intenzívny dážď, ktorý však v žiadnom prípade neodradil veriacich od dlhej pešej „túry“ - na poľské lúky zvané Blonie museli prejsť viac ako 3 km. Predpoludňajšej svätej omše sa zúčastnili stovky Oravcov tvrdiac, že Krakov je pre nich rovnako blízko, ako Žilina, preto by bola škoda nevyužiť vynikajúcu, a pritom nie každodennú, príležitosť stretnúť sa so Svätým otcom.
Veriaci z Poľska, Litvy, Ruska, Anglicka, či Rakúska a Slovenska zaplnili pirestor na Bloniach – právom sa hovorilo o miliónovej účasti. Už v nedeľu o jednej hodine po polnoci začali za hustého dažďa zapĺňať lúku obetaví pútnici. Niektorí si postavili stany, iní len tak, poprikrývaní pršiplášťami trpezlivo čakali a pripravovali sa.
Ranný „biznis“
Už od piatej hodiny rannej sa na Blone začali jednosmerne hrnúť obrovské húfy ľudí, preto sa nik nemusel obávať, že sa „stratí“. Aj pútnici, ktorí sem prišli z Mutného, získali rovnakú skúsenosť, ako ostatní – ako sa približovali k stanovenému sektoru (hlavný oltár bol obkolesený polooblúkom a delil sa na sektory A,B,C,D) stretávali čoraz viac obchodníkov. Podnikavých Poliakov všetci dobre poznajú a tak nebolo žiadnym prekvapením, že na každom kroku predávali žlto-biele vlajky s fotografiou Benedikta XVI. a Jána Pavla II., ale aj rôzne iné predmety.
Organizátori zvládli situáciu veľmi dobre, všade ste mohli stretnúť informátorov, ktorí zodpovedali akúkoľvek otázku, týkajúcu sa podujatia. No napríklad pri hodinovom čakaní na toaletu vznikali až humorné situácie, spôsobené nervozitou a nedostatkom spánku – keď za vami po hodine čakania na „bezvýznamné dve nuly“ k vám podíde celá rodina, že deťom strašne, ale strašne treba, čo urobíte? Zostane vám už len ten smiech s príchuťou trpkosti, lebo vzápätí si to spoza chrbta „zlíznete“. Lebo aj tým treba...
Vítali ho spevom
O ôsmej sa Blonie zaplnili tak, že dostať sa na nejaké iné konkrétne miesto bolo takmer nemožné. Všade sa však ozýval radostný spev, jasot a radosť z dlho očakávanej návštevy. Veriaci sa pripravovali na stretnutie so Svätým otcom. Spievali, učili sa nové piesne, modlili sa, počúvali svedectvá či čítania z písma. Po tejto dôkladnej príprave krátko pred pol desiatou pápež na „papamobile“ konečne zavítal medzi túžobne ho očakávajúcich veriacich. Tí mu zaspievali krásnu pieseň: „Neľakajte sa, ja som s vami, neľakajte sa, Boh je milosťou, neľakajte sa, zotrvajte mocní vo viere...“
V kázni Svätý otec okrem iného povedal, že prišiel do Krakova, aby videl a zacítil vieru Poliakov. Aby dýchal vzduch a zacítil zem, po ktorej kráčal kedysi jeho predchodca. „Každý musí svoju vieru budovať na skale, ktorou je Kristus,“ riekol a zároveň vyslovil túžbu, aby Krakov bol aj jeho Krakovom. Úžasný odkaz a nosná myšlienka spočívali v tom, že máme vytrvať vo svojej viere, nádeji, milosti - v mene Ježiša Krista. Na záver kázne si vyslúžil aplauz.
Pocítite silu
Celá slávnosť sa niesla v duchu nekonečnej pokory Benedikta XVI. a v duchu vzdávania vďaky Jánovi Pavlovi II. Svätý otec sa stále usmieval, bol veľmi vitálny, na svoj vek neuveriteľne čulý. V závere omše sa lúkami na Bloniach rozozvučal mohutný a radostný hlas davu veriacich, keď začali všetci ako jeden spievať „Sto lat, sto lat, nech žije žije nám...“
Odkaz Kristovho zástupcu na Zemi bol všetkým jasný: vytrvať vo viere, neupadať, ale veriť v Neho. No a keď si k tomuto odkazu zaspievate aj hymnu Neľakajte sa, ako účastníci omše na Bloniach, potom pocítite, aká je vo vás sila. Táto milá slávnosť bola pre všetkých obrovským prekvapením. Bola predovšetkým posolstvom viery, nádeje a milosti Benedikta XVI. Boh mu žehnaj...
Tomu hovorím sila!
Štyridsiatnik z Námestova mal slzy na krajíčku. „Bol to pre mňa veľmi silný zážitok. Neuveriteľné! Stále máme tendenciu porovnávať Jána Pavla II. s Benediktom XVI. Nie je to správne, musíme vnímať každého Svätého otca ako osobitú autoritu. Od súčasného pápeža som mal stále akýsi odstup, no touto slávnosťou som ho preklenul. Toľko pokory, skromnosti, úprimnosti a pokoja v osobnosti Benedikta XVI. ma doviedlo až k slzám. Dalo mi to veľkú silu.“
Ako nám povedala 23-ročná študentka z Mutného Zuzana Puschenreiterová, z ich dediny išli do Krakowa štyri autobusy. „Zo soboty na nedeľu sme vôbec nespali. O polnoci sme sa všetci stretli a smer cesty bol jasný – Krakov. Medzi pútnikmi boli aj starší ľudia, ale hlavne mládež.“ Atmosféra a nálada boli dobré. Zuzana v tej eufórii na Bloniach vôbec nemyslela na únavu a zabudla aj na to, ako dlho musela čakať. „Keď sme prišli na tú obrovskú lúku, boli dve hodiny ráno. Od autobusu sme museli ísť zhruba 3 - 4 km pešo. Na Bloniach ľudia spali v stanoch, boli úplne všade – žasla som, koľko obety boli schopní priniesť, len aby sa stretli so Svätým otcom.“ A aký duchovný zážitok si Zuzana z púte odniesla? „Uvedomila som si, že Boh je stále s nami a práve na to by sme nemali zabúdať. Svet je plný utrpenia, ale stačí veriť a všetko bude lepšie!“
Dvadsaťročná Antónia: „Bolo to krásne! Na Bloniach som bola aj pred štyrmi rokmi, keď tam bolo stretnutie s Jánom Pavlom II. Môžem teda porovnávať. Úprimne musím povedať, že pred štyrmi rokmi som to vnímala inak. Možno pozitívnejšie. Teraz som na lúke stretla veľa ľudí, z ktorých mnohí sú naladení negatívne. Neviem, načo sem vôbec prišli! Strkajú do seba, tisnú sa za každú cenu dopredu, sú nervózni a neohľaduplní - z toho nemám dobrý pocit. Ale na druhej strane, sú tu aj ľudia, ktorí vedia prečo prišli. Sú milí a usmievajú sa. Dobrú náladu má dokonca aj môj brat, ktorý študuje v Bratislave a zajtra nebude už druhý deň spať, pretože sa musí učiť. Ale na Benedikta XVI. chcel ísť v každom prípade, vedel prečo a je plný optimizmu. Tomu hovorím sila! Stretnutie na Bloniach bolo pre mňa v každom obrovským duchovným povzbudením.
Stranu pripravila:
