Poas vášho kazského života ste istý as pôsobili aj na Orave. Ako si spomínate na tie roky?
Na Orave som pôsobil 17 rokov. Trinás a pol v Zázrivej, tri a pol v Tvrdošíne. Predtým som Oravu nepoznal. Ke som sa dozvedel, že budem menovaný za správcu farnosti Zázrivá, musel som si ju vyhada na mape. A prvýkrát tam išiel so mnou môj nastávajúci sused, farár z Velinej, dnes už nebohý Jozef Strapec. Zázrivá, vrchárska obec, ponohospodárska a pastierska, svojrázna, so srdenými umi - to všetko bolo pre mladého kaza priam romantické. Rád som prekonával vrchy a vzdialenosti, ke bolo treba ís k chorému, v noci, aj v snehu po pás. Ke som odchádzal zo Zázrivej, poznal som tam už všetky domy aj s ich obyvatemi.
V Tvrdošíne som bol krátko. Tu bola rozdielna pastorácia: mesto, množstvo udí, množstvo detí v školách. Vtedy, za totality, katechéti nesmeli vyuova náboženstvo, museli to robi kazi. Boli sme na to s kaplánom dvaja. Aj tu boli srdení udia, ochotní brigádnicky pomáha pri kostole.
Zažili ste rôzne podmienky i rozličnú mentalitu veriacich. Čím je pastorácia na Orave špecifická a rozdielna od iných regiónov Spišskej diecézy?
Spišská diecéza pozostáva z troch regiónov: Spiša, Liptova a Oravy. Sú medzi nimi rozdiely čo do mentality i spôsobu života. Musím však povedať, že rovnaká viera, či už katolícka alebo evanjelická, ktoré sú v diecéze najviac zastúpené, tieto rozdiely oslabuje. Kresťanský štýl života ľudí spája, pritom však neanuluje svojské ľudové tradície. Naopak, absorbuje ich do svojskej kresťanskej tradície. Spiš má dedičstvo viacnárodné (Slováci, Nemci, Maďari, Rómovia), Liptov a Orava sú národne čistejšie regióny. Preto je tu aj národné povedomie silnejšie. V pastorácii niet veľkých rozdielov. Dnes sú ľudia aj médiami formovaní všade rovnako a rovnako všade musíme čeliť nástrahám liberalizmu - voľnomyšlienkárstva.
Čo by ste chceli odkázať svojim veriacim a čitateľom na Orave?
Aby sa nedali mýli práve médiami a niekedy falošne prezentovanou verejnou mienkou. Dnes vonomyšlienkári nenapádajú vieru priamo, ako to bolo za totality. Rozkladajú však kresanské hodnoty v mysliach udí. Hodnoty rodiny, úcty k životu od poatia až po prirodzenú smr. Sexuálny zážitok prezentujú ako lásku, vykorisovanie a vydieranie sa ukazuje ako úspech v podnikaní, korupcia ako schopnos zaobstara veci a podobne. Vraj všetko toto môžeme robi a pritom osta dobrými kresanmi. Je to falošné a vemi nebezpené tvrdenie. Kresania sa tu majú sta svetlom a svedkami kresanských hodnôt. Dvom pánom sa slúži nedá. Nakoniec všetkých svojich diecézanov pozdravujem a žehnám.
Oravci a redakcia nášho týždenníka sa pripájajú k radu gratulantov a prajú biskupovi Františkovi Tondrovi vea Božieho požehnania, hojnos darov Ducha Svätého a pevné zdravie, aby ešte dlhé roky viedol ud svojej diecézy a posiloval ho vo viere.
Narodený 4. júna 1936, Spišské Vlachy
1957 maturoval na jedenásťročnej strednej
škole v Spišskej Novej Vsi
1957-1962 štúdium na RK CMBF
v Bratislave, kde v roku
1978 získal doktorát z teológie a v roku
1993 sa habilitoval
1997 menovaný za profesora v odbore
teológia prezidentom SR, na základe
odporúčania vedeckej rady RK CMBF
UK v Bratislave
Kňazská vysviacka: 1. júla 1962
1962-1963 kaplán Levoča
1963-1969 správca farnosti Hnilec
1969-1978 správca farnosti Zázrivá
1978-1983 asistent CMBF v Bratislave
1983-1987 správca farnosti Tvrdošín
1987-1989 správca farnosti, od r. 1989 dekan Levoča
26. júla 1989 menovaný za biskupa
Biskupská vysviacka: 9. septembra 1989 v Spišskom Podhradí - Sp. Kapitule
Konzultor Kongregácie pre semináre a katolícku výchovu Apoštolskej Stolice vo Vatikáne
Profesor morálnej teológie na Teologickom inštitúte RK CMBF UK v Spišskom Podhradí
člen redakčnej rady Katolíckych novín.
Predseda Konferencie biskupov Slovenska (od 31. 8. 2000)
Autor: Peter Majda