Článok pokračuje pod video reklamou
MY Naša Orava č. 21 z 29. mája 2006)
Zamýšľa sa však niekto nad príčinami tohto stavu? Každý takýto skutok neznamená nič iné, než zúfalý výkrik. Výkrik o pomoc. Človek, hlavne mladý, ktorého obklopuje zlo poskytované v krásnom darčekovom balení potrebuje totiž viac, než uspokojenie svojich životných potrieb. Jedlo, televízor, alkohol, diskotéky, bulvár, kamaráti ani škola nemôžu dať životu zmysel. Ak by náš život nemal zmysel, potom by ho stratila aj naša samotné existencia.
Možno to znie naivne, no verím tomu, že zmysel života spočíva v láske. Nie však v láske chápanej ako zmes neurčitých a meniacich sa pocitov (teba mám rád a teba nie), ale v odhodlaní priniesť obetu, keď bude potrebné (ako ľahko sa to píše) niesť ju až na kríž.
Prázdnota, ktorú títo mladí ľudia prežívajú (ale neklamme si, zažívame ju i my) sa ozýva vo volaní. Volanie, ktoré sa javí ako najväčšia drzosť a hrubosť. Komu inému než nám však dal Boh srdcia a svoje milosrdenstvo, aby sme na toto volanie odpovedali láskou?
Nebojme sa vykročiť oproti prázdnote s láskou. A nezatracujme mladých za to, čo robia. Veď ako povedal veľký mysliteľ sv. Augustín: „Nad nikým sa nesmie zúfať, dokiaľ žije“.
