K tomu však treba, aby deti opísali svoje dobre skutky, zapojili sa do Detského činu roka a na konci roka budú najkrajšie činy ocenené v Bratislave v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca. V minulom roku boli medzi milými listami a činmi aj také, ako napríklad tento zo ZŠ J. Matúšku z Dolného Kubína, ktorý ôsmaci poslali do kategórie Dobrý nápad:
„Jedného novembrového dňa, keď naši spolužiaci pri vzájomných bitkách prechádzali zo štádia býčích zápasov do štádia valcovania a lízania podlahy, zjavila sa naša tručka-učka „starenka“ Anna M. a vyhlásila: „Odteraz začínate, mládež, páchať dobro!“ Hodila na stôl pár divadelných kusov, ktoré sme začali nacvičovať pre rodičov a našich kamarátov. Kto sú naši kamaráti? Sú to naši rovesníci. Majú rovnaké sny a túžby, rovnaké ideály ako my, počúvajú rovnakú hudbu, zbožňujú počítač, len ich život je oveľa ťažší ako ten náš – žijú na kolesách – vozíčkoch.
Poznáme sa s nimi od roku 2001. Každý rok pre nich pripravujeme niekoľko akcií. Začínali sme mikulášskym posedením, vyzbierali sme pre nich hračky, napiekli medovníčky... Divadlá a večierky sme im pripravovali v zime a v jarných mesiacoch sme si spolu opekali klobásku pri ohni a chodievali na zmrzlinu. Boli sme spoločne na cirkusovom predstavení vo veľkej telocvični našej školy, radi sme im pomohli s prepravou vozíkov po schodoch. Pripravili sme pre nich rôzne súťaže ako napríklad „streľba z gumipušky na učiteľa“ a pod.
Ako sa naše záujmy menili a rôčky pribúdali, pripravili sme pre nich v učebni fyziky množstvo veselých a zábavných pokusov. Pokusy ich pobavili, ale aj spoločné posedenie s množstvom veselých príhod a vtipov. Aj oni nám chceli ukázať, čo v nich je, že sú šikovní a presní. Pozvali nás do svojej telocvične na súboj v hre, ktorá sa volá Boccia. V triede sme sa dohovárali, že ich necháme vyhrať, aby neboli smutní. No oni boli pre nás silným súperom, riadne nás natreli a my sme odchádzali s dlhým nosom. V tejto hre je potrebný cit, presnosť a rozvážnosť. Tomuto športu sa aj naďalej venujú a chodia hrávať do Žiliny aj do Bratislavy. Našu prehru sme ťažko trávili a začali sme rozmýšľať, čím ich prekvapíme my. Nápad sme dostali hneď v jeseni, keď sme ich išli postrašiť na Halloween. Chlapci sa zborovo pasovali za WC rytierov a robotov. Minuli 10 kotúčov toaletného papiera (chúďatká naše lesy) a dievčatá sa snažili zo seba vytvoriť pestrú zmes stríg, katov, čertov, bosoriek, upírov... Neboli sme však zlé strašidlá, ale štedré a dobré, lebo sme mali so sebou 3 kg cukríkov na rozdávanie. V ústach sme mali všetci sladko, v srdci hrejivo, ale pod lavicami kopu, kopu drobných papierikov... Zase sa tešíme na ďalšie stretnutie.“
List napísali Marián Šamaj – Majči a Ladislav Režnák – Rezeň, v minulom školskom roku žiaci 8. C triedy, ZŠ J. Matušku, Dolný Kubín; skutok vykonal kolektív 8. C triedy, ZŠ J. Matušku, Dolný Kubín.
