Článok pokračuje pod video reklamou
„Považovali sme za potrebné stretnúť sa vo väčšom počte, okrem členov nášho klubu sme pozvali aj svojich priateľov z Myjavy, Prievidze, Trenčína, Popradu, Považského Chlumca, Žiliny, Ružomberka a ďalších. Navzájom si opätujeme návštevy, stretávame sa tí istí ľudia a spájame svoje sily, aby sme sa navzájom podporovali. Zorganizovaním plesu sme sa chceli prezentovať, ukázať, že existujeme. Plesy chceme organizovať každoročne, počítame s tým, že sa z toho stane tradícia,“ povedal František Mateja, čestný predseda klubu.
Kultúrny program, zdravice, pozdravné príhovory boli úvodom plesu, po ktorom nasledovali priateľské rozhovory a tanečná zábava s tombolou, kde sa účastníci s hudobnou skupinou Rešpekt zabávali až do rána.
Založenie klubu ponúka riešenia
Náš klub je spoločenstvo ľudí, ktoré pomáha tým, ktorí majú problémy s alkoholom. Jeho členovia neteoretizujú, ich pomoc sa odvíja od vlastných skúseností. Myšlienka Pavla Madleňáka založiť klub nadobudla konkrétnu podobu pred 5-mi rokmi, keď oslovil Františka Mateja a Ivana Farského. Veľkú úlohu zohral vdp. P. Palider na farskom úrade v Oravskej Jasenici, ktorý ponúkol priestory, aby sa tu členovia založeného klubu Jaseň mohli stretávať. V súčasnosti sa kontaktuje okolo 70 ľudí na Orave, ktorí sa podľa svojich potrieb a možností stretávajú každú stredu od 17.30 do 20.00 h na fare. „Niekedy sa stretneme piati, niekedy sa nás zíde viac. Pravidelnosť znamená, že každý si v podvedomí spomenie na klub a keď aj nie je fyzicky prítomný, s nami je aspoň psychicky a tým nevedomky spolupracuje, pričom za najdôležitejší pokladám osobný kontakt,“ hovorí František Mateja, abstinujúci 23 rokov. „Je nás podstatne viac, veľa ľudí však volí formu anonymity, pretože nie každý sa dokáže prezentovať na verejnosti. Je to dlhodobý proces, mnohí si ešte stopercentne neveria. Až po roku, dvoch, piatich si abstinujúci človek môže povedať, že už môže existovať sám a jeho rodina funguje. Snažíme sa pomôcť im získať prácu, aby sa opäť začlenili do spoločnosti.“
Ich pomoc vychádza z vlastných skúseností a možno o to je účinnejšia
„Okolie nás akceptuje. Často sa na nás obracajú rodičia, ktorí majú problémy s deťmi, alebo opačne: Príďte nám pomôcť – oco pije, mama pije, počujeme častokrát. V prvom rade sa snažíme dotyčného presvedčiť, aby šiel na liečbu, lebo človek musí dospieť k myšlienke, že to chce sám. Nedá sa nikomu vnútiť, aby sa šiel liečiť. A ak je už prinútený ísť do liečebne bez vlastného presvedčenia, nemá to efekt. Ľudí prichádzajúcich z liečební sa snažíme stiahnuť k nám, pretože ak človek zostáva sám, vedie to k častým recidívam. Na vlastných životoch im môžeme demonštrovať, že sa dá abstinovať a život je úplne iný bez alkoholu,“ rozvíja F. Mateja. Veľmi dôležitá je ich pomoc manželkám. Kým sú muži na liečení, kontaktujú sa s manželkami a vysvetľujú. „Rozprávame sa s nimi, lebo môže dôjsť k tomu,
že manželka nezvládne manželovu abstinenciu a dochádza k rozvodom aj po 4-ročnej abstinencii. Kým chlap pije, manželka počas tohto obdobia, ktoré trvá niekedy aj 10 -15 rokov, preberá zodpovednosť za rodinu. Jedni ju obdivujú, iní ju ľutujú a chlap - alkoholik je niekde za jej chrbtom. A keď sa vráti z liečby, prejde pol roka, rok a pol, dva roky a on sa začne dvíhať, ľudia ho začínajú akceptovať, postupuje v zamestnaní, je na neho kladená väčšia zodpovednosť, začína byť okolím akceptovaný, manželka zrazu „nie je hviezda“. Je zmätená a ona je teraz tá, ktorá má zmeniť svoj život. Niektoré ženy to nezvládajú, nedokážu sa vzdať svojho i keď ťažkého spôsobu života a dochádza k rozvodom. Musíme partnerom aj celým rodinám venovať svoj čas, vysvetľovať a spájať ich.“
Vybudovali si kontakty vo svete
„Za relatívne krátky čas trvania sme si vytvorili kontakty s klubmi na Cypre, v USA. Mám s mnohými členmi zahraničných klubov osobné vzťahy. Dosť často som posledných 6 rokov chodil do USA. Pomáhame si navzájom. Čo nás spája, je prekonanie závislosti na alkohole a sila bez neho vydržať. Prvé, čo urobím, keď prídem do cudziny, hľadám klub abstinentov. Ako príklad uvediem Cyprus. Tam som priletel v stredu, v štvrtok som začal hľadať kluby, v piatok som našiel v Nikózii najväčší, v sobotu sme sa s jeho členmi stretli a v pondelok mi našli robotu - jednu z najlepších. Na tomto príklade môžem ilustrovať, že si vieme pomáhať. Hoci sa to nezdá, sme široké spoločenstvo, ktoré je „prinútené“ takto konať. Verejnosť sa stavia často k nám odmietavo, preto sme si vytvorili vlastný systém, v ktorom fungujeme.“
Pomoc je štafeta, ktorú neprerušia
Z klubovej činnosti vylúčili jej členovia témy politika a náboženstvo. „Či si kresťan, či moslim – pomôžem ti vrátiť sa k tvojmu Bohu. Mne je jedno akého si vierovyznania, dôležité je to, čo máš v srdci. Ak chceš slušne žiť a vrátiť sa k svojej rodine, my ti k tomu pomôžeme, ale to musíš vedieť a chcieť ty sám. Ak nechceš, odíď a zatvor za sebou dvere,“ vysvetľuje svoju filozofiu František Mateja, človek ktorý neľutuje svoj čas a úsilie, aby pomohol iným. „Všetko, čím prechádzajú naši noví členovia som prežil na vlastnej koži. V dobrom si spomínam na pána, ktorý mi v začiatkoch pomohol. On abstinoval 10 rokov a ja vtedy rok. On ma potiahol za sebou a povedal: Pomáhaj a to, čo ti dávam dnes ja, dávaj aj ty druhým. Je to štafeta. Dokázal som abstinovať 23 rokov a nemôže mi nik povedať, že sa to nedá. To, čo rozprávam iným nie sú naštudované lekárske knihy, to je život. Nemal som jedinú recidívu, „nespadol som“ odkedy som opustil liečebňu. Dozrelo to tak – ja som chcel zmeniť svoj život, ja som to skutočne za každú cenu chcel. A to je rada pre všetkých.“ Ďalšie informácie sú uvedené nawww.jasen.orava.sk.
