Záchytky treba, no kto ich zaplatí?

Na túto otázku nám odpovedal hovorca KR PZ v Žiline Igor Mahút: „Žiaľ, štát zrušil záchytky a nevytvoril za ne žiadnu adekvátnu náhradu. Táto kompetencia prešla na samosprávu, no obce a mestá na niečo podobné nemajú peniaze. Žiaľ, aj preto nám „prischla“ práca „zberačov“ opitých výtržníkov. Ak totiž policajná hliadka zistí, že výtržník by mohol ohroziť občanov alebo ich majetok, musí ho zaistiť. Na policajnej stanici musí však polícia počkať, kým zadržaný vytriezvie, pretože každý úradný úkon a zápis, ktorý by policajt vykonal s osobou, ktorá je pod vplyvom alkoholu, by bol neplatný. To isté platí aj o opitých páchateľoch trestných činov alebo vodičov, ktorí pod vplyvom alkoholu spôsobili dopravnú nehodu. Pritom musí polícia dbať, aby opitý výtržník či páchateľ trestného činu neublížil sám sebe, alebo sa nezadusil vlastnými zvratkami. Polícia určite nemôže prevádzkovať nič také, ako záchytku, nemá na to kompetencie, ani potrebný personál.“

Čo na to samosprávy?
„Po zrušení záchytiek sme sa na túto tému bavili, no všetko stroskotalo na financovaní,“ povedal nám predseda Združenia miest a obcí hornej Oravy Ján Banovčan. „No už dávno sme o tom nehovorili, aj keď by záchytku v regióne bolo nutne treba. Zo žiadnych zdrojov sa na to však peniaze zohnať nedajú, na ochranu rodín pred alkoholikmi nemyslia ani žiadne granty. Keď sme si zrátali, že každá obec by vlastne musela zaplatiť za každého „svojho“ klienta záchytky, vyšlo nám, že by sme odkrojili priveľký kus z prostriedkov, ktoré inak vynaložíme na starostlivosť o chorých a osamelých ľudí či o sociálne slabšie rodiny.“
Záchytka je naozaj zrejme najdrahším „hotelom“ na Slovensku: okrem potrebného zariadenia a priestorov je v nej potrebná nepretržitá služba kvalifikovaného odborníka, telefón, údržba... Ide o peniaze, ktoré sú nevymožiteľné zo sociálnej dávky, takže hradiť by ich musela skutočne vo väčšine prípadov obec, kde má alkoholik trvalé bydlisko.