Traja mladí ľudia vo veku 18 až 20 rokov sa rozhodli svoju zábavu pri hlasnej hudbe, ktorou „častovali“ obyvateľov bytovky celý večer, ukončiť niečím výnimočným. Jednému z opitých chlapcov skrsla v hlave myšlienka vyhodiť fľašu z okna. Zvuk rozbitej fľaše v nočnom tichu vyprovokoval ďalších dvoch chlapcov „k veľkému upratovaniu“. Z okna na deviatom poschodí začali lietať najprv všetky prázdne fľaše, čo mladíci v byte našli, a vzápätí aj ďalšie veci – oblečenie, poháre, nábytok, všetko, čo prišlo podguráženým chlapcom pod ruku. Smerom nadol letela dokonca aj chladnička... Keď chlapci nereagovali na búchanie susedov na steny, strop, dohováranie, ani na hrozby, susedia zavolali políciu. Za niekoľko minút policajti stáli pred bytom na deviatom poschodí. Chlapci po 10-minútovom búchaní polície na dvere „otvorili“ dvere bytu (vytrhli, pretože nedokázali nájsť kľúče) s vysvetlením: „Čo sa deje? My spíme!“ Majiteľka bytu - 86-ročná žena - sa len nechápavo pozerala na jedného z chlapcov – svojho vnuka, jeho dvoch pozvaných kamarátov a na policajtov. Všetko, čo sa predtým dialo, prečkala zamknutá v kuchyni. Keď mladíci zišli spolu s policajtmi pred bytovku, ešte stále sa im zdalo všetko smiešne. Nevadilo im, že šatstvo, nábytok a časti zariadenia visia všade naokolo po stromoch, či sa váľajú na trávniku. Porozhadzované veci sústredili na kopu s tým, že ich odpracú ráno. Policajti odišli, chlapci sa vrátili do bytu a svoje vyčínanie zakončili „snežením“- vysýpaním peria z perín cez okno.
Pre niektorých obyvateľov zo 66 bytov tejto bytovky sa bývanie v nej stalo neznesiteľným už pred niekoľkými rokmi. Dorastajúca mládež sa sústreďovala vo vchode a na tmavých medziposchodiach, kde po ich hlučnom predvádzaní sa a vresku zostávali prázdne fľaše od alkoholu a niekedy aj výkaly. Nebolo tajomstvom, že niektorí si práve tu pričuchli k drogám. Prosby ani vyhrážky nebrali mladí vážne, naďalej sem prichádzali v hojnom počte aj z iných bytoviek a „domácej mládeži“ nedokázali rozkázať ani vlastní rodičia. Tí dokonca svoje deti pred susedmi ospravedlňovali, netušiac, ako povedala jedna jej obyvateľka, že si na seba do budúcnosti pletú bič. Neustále, každý týždeň tu boli rozbíjané okná, dvere, výťah. Cez políciu sa to riešiť nedalo, lebo škoda, ktorú spôsobili nespratníci, nepresahovala 5 tisíc korún. Peniaze z fondu opráv išli neustále na tieto „drobné“ opravy. Keď už bola situácia nezvládnuteľná, rozhodli sa nájomníci zabezpečiť si poriadkovú službu – „vyhadzovača“. Ramenatého muža, ktorého angažovali do tejto úlohy, si nevedia vynachváliť, pretože s mladými výtržníkmi jedná slušne, ale nekompromisne a vyžaduje všetky spôsobené škody nahradiť. Mnohým mladým sa napokon odnechcelo neustále platiť za svoje „mladícke nerozvážne kúsky“ a obyvatelia bytovky od marca, odkedy si poriadkovú službu najali, mali až do minulotýždňového incidentu kľud. Ako potvrdili viacerí obyvatelia tejto bytovky, odstránením nevšímavosti a ľahostajnosti dospelých by sa často dalo zabrániť vandalizmu mladistvých a podobnými preventívnymi opatreniami by sa dalo dokonca zachrániť aj veľa mladých životov. Mnohí z obyvateľov sa vyjadrili, že títo mladí ľudia „v jadre nie sú zlí“, len ich treba usmerniť k iným formám trávenia voľného času. To je priestor pre dospelých a niektoré mládežnícke organizácie. Ako aktuálne a akútne riešenie vidia viacerí obyvatelia nainštalovanie kamerového systému v okolí bytoviek číslo 3, 4 a 5 na sídlisku Medvedzie, kde je v súčasnosti „hniezdo mladých, ktorí nevedia čo s voľným časom“.
V utorok ráno sme zašli s fotoaparátom a otázkami do bytovky č. 4, kde sa nočné „divadlo“ odohralo. Pod oknami ležala nielen chladnička, nábytok aj šatstvo, našli sme tu porozbíjané nočné lampy, fotografie vnúčat majiteľky domu, keď sa ešte do objektívu usmievali ako celkom milí šatvanci, v tráve rozkotúľané gombíky, ktoré im starká možno kedysi prišívala na nohavice... Z okna nad nami sa vykláňa jedna z mladých obyvateliek bytového domu, prášiac deku: „Takéto niečo som ešte nezažila, možno preto, že tu bývame len krátko. Ale takéto niečo predsa nedokážu robiť normálni mladí ľudia, tí chalani by sa mali liečiť!“
O tri poschodia vyššie vyšla na balkón ďalšia susedka: „ Platíme vyhadzovača a ten urobil už kus roboty, ale kde bol v noci? Ako je možné, že s tými chlapčiskami niečo neurobil?“ Zaujímalo to aj nás. Napokon sme sa dozvedeli, že vyhadzovač do bytovky prišiel, no je to predsa len civilný občan a podľa zákona nie je oprávnený vkročiť do súkromného bytu. Spoločné priestory – prečo nie? Samotné byty sú však pre neho „tabu“. Tým, že počkal na asistenciu polície, postupoval v súlade so zákonom.
A čomu vďačia obyvatelia bytovky za to, že sa napokon aspoň do rána vyspali, hoci chalanov „nespacifikovalo“ ani upozornenie polície? Muži v zelenom ich napokon odviedli so sebou, keď obyvatelia volali na 158-ku znova. Nie pre výtržnosti či opitosť – v tú chvíľu totiž polícia objavila za neďalekými potravinami vylomený sklad mlieka a pečiva a rozbitý výklad na susednej mäsne. Jedna debnička od pečiva ležala medzi vyhádzanými vecami pod balkónom, druhá v kontajneri pred bytovkou č. 4. Rozdivočení mládenci zrejme po toľkej námahe vyhladli, a keďže byt bol „vybielený“, pravdepodobne si odskočili vybieliť aj to, čo im nepatrilo. Kde sú hranice bujarej „zábavy“ absolútne nevedeli, no vyhrážať sa policajtom, že známi právnici ich z toho vysekajú a policajtom ukážu, kde je ich miesto, to vedel jeden z nich až veľmi dobre...
