Keď netká koberce na krosnách, ťahá niekoľkometrové tenké korbáčiky. A že korbáčiky z Pribiša chutia naozaj vynikajúco sme sa presvedčili na vlastných chuťových bunkách. Pribišanky ich totiž vyrábajú výlučne z kravského mlieka. „Výroba korbáčikov nemá u nás dlhú tradíciu. Chytilo sa jej zopár žien po tom, ako sa do dediny prisťahovala jedna Zázrivčanka. Čosi sme odkukali od nej, niečo sme sa povypytovali kolegýň v práci. Od Malatincov sme sa priučili tkaniu kobercov a od Zázrivcov vieme robiť syrové korbáče, “ vraví.
Keď zájdu k pani Viere na návštevu deti s vnúčatami, stôl, na ktorom by chýbala slaná syrová pochúťka, už veru nebol tým pravým orechovým. „Keď mi prídu povinšovať, už nemám biedu, že by som ich nemala čím ponúknuť. Je nás veľa, na posedenie zjeme aj štyri kilá korbáčikov.“
Akonáhle má 57-ročná žena možnosť vyskúšať iné korbáčiky, neváha. Ochutnáva a porovnáva ich chuť aj vzhľad s tými svojimi. Zatiaľ sa nestretla s nikým, komu by jej korbáčiky nechutili. Sú výnimočné tým, že sú tenké a slané tak akurát. „Zvykla som si robiť tenké korbáče, lepšie sa jedia a aj na tanieri krajšie vyzerajú. Ich presnú hrúbku mám už v prstoch, nedokážem ani hrubšie, ani tenšie urobiť, iba takéto.“ Na výrobu korbáčikov sa Pribišanka dala i pre to, aby spotrebovala všetko mlieko, ktoré jej každodenne dáva krava. Aj keď celá jej rodina obľubuje a pije čerstvé mlieko, čosi predsa len vždy zvýši. Raz za týždeň sa ho nazbiera toľko, že pani Viera môže naťahať niekoľko metrov syrových „špagátov“. „Pozbieram si sladké čerstvé mlieko, najlepšie z troch dní. Korbáčiky robím zväčša z desiatich litrov mlieka, ktoré dám zohriať asi na štyridsaťstupňovú teplotu, a pridám do neho ešte zo dve fľašky sedlice - kyslého mlieka a lyžičku syridla. Zmes nechám odstáť pol hodiny. Po polhodine zrazený syr rozmiešam, vodu z neho zlejem a nechám ho nakysnúť asi tri hodiny. Potom ho v horúcej vode ešte vypracujem, ponaťahujem, aby sa z neho dali dobre ťahať korbáče. Ak mám syr správne vypracovaný a nakysnutý, tak celý kus, ktorý si zoberiem, urobím na jeden povraz. Potom ho rozrežem na kratšie nite, ktoré nakoniec pol hodinu máčam v slanom roztoku. Do litra vody dávam pätnásť dekov soli,“ prezradila tajomstvo svojich tak akurát slaných a hrubých korbáčikov V. Dančová.