Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky
NA NÁVŠTEVE V PRIBIŠI

Napriek odľahlosti svojej dediny sa necítia byť izolovaní

Jozef Kováčik sedí v kresle starostu Pribiša tretie volebné obdobie. Zaujímavosťou je, že už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia stál na čele obce ako predseda miestneho národného výboru. Avšak len posledné štyri roky starostuje na plný úväzok.



Čo ste robili, keď ste práve neriadili obec?
Začínal som v Zdroji ako „inventúrnik“. Neskôr som nastúpil do ZVL-ky, kde som robil všetko, od robotníka, až po kontrolóra. Odtiaľ som odišiel pracovať na družstvo. Tam som tiež prešiel, snáď okrem predsedu, takmer všetkými funkciami. Popri starostovaní to bolo dosť náročné, pretože človek sa nemohol vyhovárať na povinnosti v úrade. Najprv som si musel splniť to, čo som mal v práci, pretože tá bola mojou obživou, a až potom som sa mohol venovať predsedovaniu.
Pribiš je špecifický svojou izoláciou od okolitých obcí. Prejavila sa nejako na mentalite obyvateľov, ktorí tu žijú?
Myslím si, že súčasní obyvatelia izolovanosť nepociťujú. Dochádzajú za prácou, kde sa stretávajú a komunikujú aj s inými ľuďmi. Žijeme tu ako kdekoľvek inde.
Ako je to s mladými ľuďmi v obci? Zostávajú tu žiť, alebo máte problém s prestarnutím dediny?
Napriek tomu, že populácia v Pribiši za posledné tri roky poklesla, mladí ľudia tu majú záujem stavať. Bolo by to ešte lepšie, keby mali nablízku dobré pracovné podmienky a nemuseli by za robotou dochádzať mimo región. Pripravujeme územný plán obce, v ktorom sa počíta i s ďalšou výstavbou.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo je najväčším problémom Pribiša?
Spojenie s okolitým svetom. To síce je zabezpečené autobusovou dopravou, ale ako sa SAD-ka sprivatizovala, spojov v rámci jej hospodárenia ubudlo. Najväčší problém je dostať sa odtiaľto alebo sem, ak nemáte auto, v soboty a v nedele. Premávajú tu len tri páry spojov a tie idú len do Širokej. Aj za tie sme ale vďační a keby sme SAD-ke mesačne neplatili zhruba 7400 korún, autobusy by do Pribiša cez víkend vôbec nechodili.
Spolu s Pucovom a Pokryváčom tvoríte na mape pomyselný trojuholník. Rovnako začiatočné písmená názvov vašich obcí sú navlas rovnaké. Nerozmýšľate vytvoriť spolu nejaký mikroregión?
Už sme sa tejto témy s kolegami z vedľajších dedín dotkli, ale vzhľadom k tomu, že tento rok budú voľby, až budúcnosť ukáže, čo bude ďalej. Je to výborná idea, pretože týmto smerom chodí mnoho cykloturistov. Najobľúbenejšie sú trasy Dolný Kubín – Pucov- Pribiš a späť alebo Dolný Kubín – Pribiš – Pokrývač – Leštiny a Dolný Kubín. Najviac ľudí sem prichádza počas víkendov a páči sa im tu. Bolo by teda žiadúce, aby sme s Pucovom a Pokryváčom začali spolupracovať, hlavne v oblasti turistiky.
Väčšina dedín sa snaží svoje prostredie niečím skrášliť, čo ste pre vzhľad Pribiša urobili v poslednej dobe vy?
Postavili sme v strede obce drevený altánok s posedením, kde si domáci i návštevníci dediny vždy radi oddýchnu. Niekoľkí obyvatelia nedávno ukončili úpravy okolo kostola. Naviezli tam zeminu, zrovnali terén a vysadili okrasné stromy.

Skryť Vypnúť reklamu

Hlavnou obživou Pribišanov v minulosti bolo poľnohospodárstvo. Aký vzťah k pôde majú dnešní ľudia?
Každá domácnosť obhospoda
ruje aspoň kúsok zeme. Sadia zväčša zemiaky, mnohí pestujú i pre nás tradičnú zeleninu – mrkvu.
Aký veľký ročný rozpočet má obec, akou je Pribiš, so svojimi 470 obyvateľmi?
Na tento rok máme k dispozícii dva milióny tristotisíc korún.
S toľkými peniazmi sa asi moc čarovať nedá...
Z toho dávame ešte zhruba osemstotisíc na činnosť materskej školy. Zo zvyšných peňazí musíme zabezpečiť predovšetkým základný chod obce, to znamená uhradiť elektrinu za verejné osvetlenie, udržiavať komunikácie a podobne. Podiel, ktorý dáva ministerstvo financií obciam a mestám sa však zvyšuje, takže si myslím, že v budúcnosti to bude po finančnej stránke pre nás lepšie.
Vaša škôlka je naozaj pekná, koľko detí ju navštevuje?
Teraz chodí do škôlky dvadsať detí. Mali sme problémy pred tromi rokmi, keď ešte patrila pod štát. Krátili nám výrazne financie a hrozilo, že škôlku zatvoríme. Avšak zo strany rodičov sa ozývali dosť negatívne ohlasy. Chvíľu sme škôlku dotovali z vlastného rozpočtu. Postupne ale prešla pod našu správu a momentálne funguje tak, ako má.

Skryť Vypnúť reklamu

Vaša dedina mala do roku 1998 veľký problém v zásobovaní pitnou vodou. Ako ste sa s ním vysporiadali?
Pôvodne boli domácnosti zásobované vodou z miestnych skupinových vodovodov. Ale keďže tieto zdroje neboli veľké, v obdobiach sucha sme nemali vodu. Boli sme dohodnutí, že vodu budeme brať z Malatinej, vyskytli sa ale určité nedostatky, a tak momentálne odoberáme vodu z Oravského Podzámku.
Pri prechádzaní Pribišom autom sa nedá nevšimnúť si úzke cesty, ktoré ním vedú...
Kedysi bola tá cesta ešte užšia. To ale v dedine nebola taká premávka. Rozloženie obce určoval jednak samotný terén a jednak naši predkovia, ktorí mali taký vzťah k pôde, že ju nechceli zbytočne zaberať a svoje domy si postavili nahusto. Preto vznikli medzi nimi aj úzke uličky. Bohužiaľ, napriek potrebe nemáme prostriedky na to, aby sme s úzkymi cestami mohli niečo urobiť. Zostanú osobitosťou našej obce.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  2. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  3. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  4. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  5. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Hygge ako životný štýl
  9. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  10. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 41 770
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 32 067
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 807
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 286
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 866
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 785
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 345
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 301
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 176
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 041
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Gynekologicko pôrodnícke oddelenie Dolnooravskej nemocnice patrí medzi špičkové.

Nemocnica vynovila pôrodné sály i gynekologické oddelenie. Primár priznal, že keď videl projekt rekonštrukcie prvý raz, pochyboval.

3 h
Matúš Otruba našiel v Dolnom Kubíne opäť chuť do futbalu.

Šikovný futbalista má stále iba 25 rokov a už si preskákal vo futbale veľa.

4 h
Peter vo videoklipe.

Petra inšpirovala k textu tragédia. Na Oravskej priehrade sa utopili bratranci.

24. jan
Komjatnou auto už neprešlo.

Policajné sirény vystrašili Dolnokubínčanov i vodičov na ceste Brestovou.

23. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

18 h

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Petra inšpirovala k textu tragédia. Na Oravskej priehrade sa utopili bratranci.

24. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

23. jan

Už ste čítali?