Mrkvu z Pribiša všetci poznajú ako chuťovo najlepšiu a rozmermi najväčšiu. Podľa odborníkov je dôvodom jej výnimočnosti tunajšia pôda, ktorá je pre pestovanie mrkvy ako stvorená. Domy v pribišskej doline boli kedysi obkolesené množstvom mrkvových polí. Pribišania ju sadili zjari a na Jána. Vravievali, že práve jánska mrkva je najlepšia. Po zbere vydarenej úrody ju obyvatelia chodievali na vozoch predávať, alebo vymieňať nielen po Orave, ale aj za hranice nášho regiónu. Keď Slovensko prechádzalo na hospodárenie v roľníckych družstvách, nastúpil do popredia trend samozásobovania a sebestačnosti každého jedného regiónu. V obciach sa mali pestovať také plodiny, ktoré tam mali dlhoročnú pestovateľskú tradíciu. V Chlebniciach sa teda vo veľkom pestoval cesnak, v Sedliackej Dubovej kapusta a v Pribiši mrkva s petržlenom, ktorými boli zásobované predajne ovocia a zeleniny po celej Orave. Postupne, keď sa miestni roľníci začali zamestnávať v rôznych podnikoch a mrkvu prestali predávať, tradičné mrkvárstvo v dedine zanikalo. Ľudia si mrkvu pestovali a pestujú už len pre vlastnú potrebu. Stále však má skvelú chuť a často krát aj neuveriteľné rozmery.