Brali sa v máji trinásteho

„Trinásteho mája sme sa spoznali a v ten istý deň sme chceli mať aj svadbu. Vzali sme sa po šiestich rokoch chodenia,“ vraví Elena. S manželom sa zoznámila v niekdajšom Klube mladých, ktorý sídlil na Hviezdoslavovom námestí. František tam púšťal hudbu a staral sa o zábavu mládeže. S veľkými slúchadlami na ušiach, z ktorých mu neustále zneli populárne pesničky, sa vtedy šestnásťročnej Elene okamžite zapáčil. Sympatie boli vzájomné. „Môžem povedať, že to bola láska na prvý pohľad, osudová láska.“ I keď svadba májových zaľúbencov nebola veľká, prišlo na ňu 32 najbližších rodinných príbuzných a známych, ich vzťah pretrval dodnes. Pritom mnohí tvrdia, že májové manželstvá nemajú dlhé trvanie. Elena s týmto názorom nesúhlasí. „Nie je to pravda. To, či vzťah vydrží, alebo nie, nezáleží od mesiaca, v ktorom sa dvaja vezmú, ale od nich samotných. My máme šťastné manželstvo, keby to tak nebolo, určite už spolu nie sme,“ tvrdí Dolnokubínčanka. „Samozrejme, že boli momenty, kedy sa aj v našom vzťahu vyskytli krízy. Bez problémov ale nejestvuje asi žiadne manželstvo.“ A ako sa dá s jedným človekom v zhode nažívať toľké roky? Elenina odpoveď na túto otázku je jednoduchá: „Ak máte niekoho radi, vydržíte s ním do konca života.“