Keď sú rodinné vzťahy na prvom mieste

e si tieto vzťahy, lebo ani netušíte, aké je to cenné a aký je človek bohatý, keď ich má.“

S týmito slovami sa lúčili štyria Američania 58-ročný Tom, jeho žena Susan (54), Agnes (82) a Don (76), keď odchádzali pred dvomi týždňami z Oravy.
Iniciátorom návštevy Slovenska bol Tom, ktorý sa o Slovensko, rodisko svojej starej mamy Lieskovskej začal zaujímať asi pred rokom, keď sa so svojím klubom dostal do Viedne. Medzi členmi klubu bol jeden Slovák, s ktorým si „odskočil“ na deň do Bratislavy. „Podľa jeho slov zrazu zistil, že sú tu ľudia neskutočne pohostinní a milí, že je tu nádherné prostredie. Uvedomil si, že Slovensko on a ani jeho rodina nepozná. Začal si kupovať knihy, propagačné materiály, čítať, informácie o Slovensku cez internet a pátrať po rodine,“ povedala Ľudmila Balková z Tvrdošína, vďaka ktorej sa americká aj slovenská rodina spolu stretli.
„Počas Vianoc ma oslovila matrikárka z Liesku s informáciou, že Američania hľadajú svoje korene a zaujímajú sa o príbuzných. Vedeli, že ich stará mama Lieskovská sa narodila v Liesku a dátum jej narodenia. Keďže moja mama pochádza z rodu Lieskovských začala som sa o nich zaujímať. Zavolala som mojej tete, ktorá má 86 rokov a býva v Krškanoch pri Leviciach. Tá mi potvrdia, že otec mojej mamy mal dve sestry, ktoré ešte v roku 1905 odišli do Ameriky. Pátrala som po archívoch a zistila, že ide o potomkov z maminej strany a v Amerike žijú bratranci a sesternice, o ktorých mama ani netušila.“

Ľ. Balková odpovedala na Tomov mail a rok týmto spôsobom komunikovali. Bývalý bankový úradník Tom Knapko, ktorý v súčasnosti pracuje v oblasti turistiky, a žije v Severnej Karolíne, jej posielal publikácie o svojej krajine. „Ja som mu na oplátku poslala publikácie o Orave a Slovensku. Navzájom sme zistili, že ich krajina je veľmi podobná tej našej, našim horám, Roháčom, Tatrám, i keď sú ich hory trochu nižšie. Napísala som mu o rodine, o tom kto sme a ako žijeme a poslala rodostrom.“ Vzájomné ročné spoznávanie a „objavovanie sa“ písomnou cestou viedlo k návšteve štyroch potomkov Lieskovských na Slovensko.

„Prvé a podstatné bolo stretnutie rodiny, čo bolo pre nich najdôležitejšie. V reštaurácii v Liesku sa stretlo 35 ľudí. Privítali sme ich chlebom a soľou. Aby sme im priblížili ľudovú kultúru privítali ich dievčatá v kroji a pozvali sme ľudovú hudbu a folkloristov z Hladovky. Spievalo sa a tancovalo. Čo bolo však najdôležitejšie, hovorili sme o sebe, o svojom spôsobe života a bližšie sme sa spoznávali. Boli uchvátení atmosférou stretnutia a vyjadrili sa, že na takejto párty boli prvýkrát v živote.“ Nasledovali ďalšie rodinné stretnutia u Hrkľovcov, Ondríkovcov v Liesku. „Zažili“ tu i zabíjačku, rodinný guláš v Oraviciach, kde sa nevedeli vynadívať na štíty Osobitej i poľských Tatier. Organizátorka Ľudmila zorganizovala rodinnú sv. omšu, výlet na Štrbské pleso, do skanzenu v Roháčoch. Ďalšia rodinná návšteva smerovala do Levíc a tak americká rodina videla i kus Slovenska. „Máme vraj úžasný vzduch, chutilo im všetko jedlo, ktoré sme im ponúkli, prestali užívať lieky na tlak, boli prekvapení šikovnosťou slovenských žien. Ľutovali sme, že sme dlhé roky neudržiavali žiadny kontakt, ktorý bol prerušený počas II. svetovej vojny. Keď vtedy Liesek vyhorel, zničili sa adresy a až náhoda (alebo to nebola náhoda?) nás opäť priviedla k sebe. Myslím si, že všetkých nás stretnutie obohatilo a ak sa splní Tomova vízia a sprostredkuje návštevy Američanov na Orave i celom Slovensku, bude to mať význam nielen pre našu rodinu.“