ník a dlhoročný návštevník Zuberca a Roháčov. Vďaka nemu a nemeckým sponzorom sme sa vydali doteraz na najdlhší a najkrajší poznávací zájazd v histórii školy. Okrem našich žiakov využilo túto možnosť aj 6 stredoškolákov a niekoľko rodičov.
Trasa viedla cez Poľsko do Magdeburgu. V meste nás očarili záhony sirôtok, narcisov a tulipánov, zelené parky so živými plotmi zo zlatého dažďa, fontány a čisté ulice. Vdp. Stegl nás pozval na okružnú jazdu po celom Magdeburgu, meste s 300 000 obyvateľmi. Rozprával nám o jeho vyše tisícročnej histórii, o pamiatkach, z ktorých sa počas 2. svetovej vojny stali ruiny, mesto bolo totiž takmer celé zbombardované. Pamiatky, ktoré zostali, sme si obhliadli zblízka, odfotili sa pred nimi. Najviac nás fascinovala architektúra majstra Hundertwassera nazvaná „Grüne Zitadelle“.
Každé okno je iné, všetky prvky stavby pripomínajú pestrosť prírody a mnohotvárnosť zemského povrchu. Použité materiály sú z pôvodného miesta – kamene, stromy, kríky, trávny porast nájdeme na chodníkoch okolo, v podchodoch, na námestíčkach v strede, na svahu, na streche, na balkónoch. Na podlaží sú obchodíky, na poschodiach hotel, byty, niektoré čakajúce ešte na svojich nájomníkov, škôlka, na streche vyhliadková terasa. Pešo sme prešli po Labskej promenáde, trhovisku i nákupnom stredisku. Potom sme sa zišli v kostole na nemecko-slovenskej svätej omši. Celebrovali ju dvaja nemeckí kňazi a správca farnosti zo Zuberca vdp. Vladimír Klein. Súčasťou omše boli aj prosby prednesené v nemeckom a slovenskom jazyku, piesne s hudobným doprovodom našich žiakov a nášho pána farára. Na omši sme sa zoznámili s ľuďmi, ktorí žili na Slovensku, ale po skončení 2. svetovej vojny sa museli vysťahovať do Nemecka.
Na druhý deň sme navštívili najstarší gotický dóm v Nemecku. Dal ho postaviť cisár Otto I. a je v ňom aj pochovaný. Dvaja odborní sprievodcovia nám veľmi podrobne a pútavo porozprávali celú históriu chrámu. Popoludnie patrilo šanteniu v aquaparku Nautica. Tobogany, vodopády, perličkové kúpele akoby čakali len na nás, v tom čase tam bolo málo iných návštevníkov. Odvážlivci si vyskúšali aj skoky do ľadovej vody mysliac si, že je teplá. Aby videli, ako zareagujú iní, prví vyhlásili: „Joj, aká je fajn horúca.“ Niektorí si pred kúpaním stihli pozrieť tamojšiu základnú školu a gymnázium: každý učiteľ mal v triede notebook, televízor, moderné tabule, a čo v našej škole najviac chýba – 4 moderne vybavené dielne pre prácu s drevom, kovom, hlinou a rôznymi druhmi farieb. Mali sme šťastie vidieť aj terapeutku pri práci s dieťaťom v špeciálne vybavenej miestnosti, za ktorou je vodopád a hľadiac naň tu žiaci môžu relaxovať. Na školskom dvore majú deti pingpongové stoly, zvláštne preliezačky, pieskoviská s pumpami na vodu, žľabmi, kadiaľ tečie voda, Archimedove skrutky, ktorými si deti vedia vodu vytiahnuť z kanála do vedierka, kameňmi vydláždené kopčeky a pri nich lavičky... Takéto ihriská sme videli aj v mestských parkoch. Ďalšie prekvapenie nás čakalo v múzeu Jahrtausendturm, kde sa človek dozvie celú históriu planéty Zem, vidí vynálezy matematických a prírodných vied. Rôzne fyzikálne zákony sa dajú vlastnoručne vyskúšať. Večer sme sa stretli s miestnou mládežou pri hudbe, tanci, občerstvení i basketbale. Pri spoločných rozhovoroch si žiaci vylepšovali jazykové zručnosti v nemčine i angličtine.
Tretí deň patril Berlínu. Po raňajkách sme sa rozlúčili s našimi magdeburskými sprievodcami, srdečne sa im za všetko poďakovali a po hodinovej jazde autobusom sme sa ocitli v náručí 2 známych učiteliek z Berlína, ktoré pravidelne počas dovolenky v Roháčoch vyučujú na našej škole cudzie jazyky. Prvou zastávkou bolo letisko Schönefeld, potom sme dve hodiny strávili poznávaním zvierat v ZOO. Po pikniku v prírode pripravenom sprievodkyňami sme okružnou jazdou spoznávali Berlín – jeho historickú aj novodobú tvár, pozorovali odlišnosti medzi západnou a východnou časťou mesta. Východná bola počas 2. svetovej vojny zbombardovaná a novovybudované mestské štvrte pripomínajú tie naše slovenské. Na každom kroku sme videli a cítili atmosféru nastávajúcich MS vo futbale. Ešte aj televízna veža dostala podobu futbalovej lopty a bielo-ružovú farbu sponzora tohto podujatia. Každého zaujala návšteva technického múzea. Len škoda, že bolo málo času. S Berlínom sme sa rozlúčili pohľadom z televíznej veže na žiariace nočné mesto. Vyskúšali sme si úchvatnú rýchlosť výťahu, ktorý nás vyviezol do vyše 260 metrovej výšky za 43 sekúnd. Jednohlasne to bol najkrajší zážitok žiakov aj dospelých na tomto zájazde.
Nocou sme sa presunuli do stovežatej Prahy. Ráno najprv všetci dostali lekciu ako jazdiť metrom a prestupovať z jednej trasy na druhú. Keď sme si to vyskúšali, začali sme s pešou prehliadkou mesta od hradu, kde sme videli i výmenu stráže. Niektorí sa dostali do chrámu sv. Víta, iní si pozreli len nádvorie hradu a rozosmievali hradnú stráž, dokonca ju obdarovali cukríkmi. Starými a úzkymi uličkami plnými obchodíkov sme prešli na Karlov most – most umenia. Videli sme tu množstvo umelcov, kochali sme sa pohľadmi na Vltavu a zlatistými lúčmi zaliatu panorámu Hradčian. Na Staromestskom námestí sme zastihli o 13.00 apoštolov na orloji. Všade bolo veľmi veľa ľudí, ale najrušnejšie bolo na Václavskom námestí. V reštauráciách v bočných uličkách sme naplnili svoje hladné žalúdky a pri soche Václava na koni vychutnali posledné chvíle v tomto prekrásnom meste. Metrom a električkou sme sa opäť dostali k nášmu modrému autobusu. Vyčerpaní, ale s obrovským batohom zážitkov, nových vedomostí i skúseností do života sme opustili večernú Prahu a šťastne sa dostali v sobotu ráno domov. O naše pohodlie na cestách sa postarali dvaja príjemní šoféri z Chyžného, za čo im aj touto cestou chceme ešte raz poďakovať. Vďaka patrí všetkým, ktorí sa podieľali na organizácii tohto zájazdu, pomohli pri nácviku piesní na omšu a tiež rodičom, ktorí nám dôverovali a zverili svoje deti na 4 dni do našich rúk.
Autor: Katarína Kušnieriková
