„V 80-om roku som vedľa cesty zbadal spadnutý kríž. Dva mesiace tam ležal, nik si ho nevšímal. Nahnevalo ma to, odviezol som ho domov, opravil a znova osadil.“ Od tých čias si „dedo“ Milan Hudec, ako ho volajú v obci všetci, ktorým pomohol a záleží im na kultúrnych pamiatkach, nemá kedy vydýchnuť. Prichádzajú požiadavky z celej Oravy. Ide o špeciálnu a zložitú robotu, čo posúdi každý, ktorý zavíta k M. Hudecovi. Nad mnohými krížmi a inými pamiatkami už pamiatkári „urobili kríž“, vyškrtli ich zo zoznamu kultúrnych pamiatok, no šikovné ruky bielopotockého majstra znovu prinášajú pamiatkam „život“ a opäť môžu plniť svoju úlohu na križovatkách, cintorínoch a rôznych miestach popri cestách. Dokázal to už mnohokrát. Spomenul si na kríž zlomený na sedem častí, alebo ďalší, ktorý si domov doviezol rozbitý v kufri auta. Najskôr je potrebné odstrániť farbu, potom navŕtať sochu a železnými alebo hliníkovými drôtmi ju spevniť. Až potom nastupuje ďalšia mravenčia práca – dať ju do pôvodného stavu. Tejto činnosti sa majster venuje len vo svojom voľnom čase a tvrdí, že mu dá zabrať. Takmer 70-ročný M. Hudec však „nemá srdce“ odmietnuť prácu, o ktorej vie, že by ju už nik iný neurobil. Zachránil tak diela, ktoré dnes môžeme obdivovať na Hutách, vo Veličnej, Veľkom či Malom Borovom, Hornej Lehote, Habovke, Zuberci, Podbieli, Oravskom Bielom Potoku. Dve diela sú už pred dokončením. Ďalšie štyri diela uložené vo dvore rodinného domu ešte len čakajú na jeho ruky.
Autor: ač
