Článok pokračuje pod video reklamou
EÚ tým údajne chce docieliť celkové zníženie množstva potravín na trhu, zminimalizovať následnú neschopnosť speňažovať ich a tým predísť vytváraniu ich prebytku. Čo si o tomto odporúčaní myslia ľudia priamo od „fachu“, teda oravskí poľnohospodári? Zdá sa im to vôbec reálne?
Tibor Grandtner, predseda družstva v Malatinej, špecializujúceho sa na chov oviec a predaj mliečnych výrobkov: Pre naše podmienky, teda konkrétne pre malatinský chotár, je to rozumné riešenie. V tomto prípade sme už predbehli dobu, pretože my sme ornú pôdu zatrávnili už pred rokmi. Dnes sa venujeme predovšetkým chovu oviec a predaju mliečnych výrobkov. Samozrejme, skúšali sme čosi aj dopestovať, ale dnešná nákladovosť obrábania ornej pôdy je taká vysoká, že konečné výnosy z nej boli minimálne. Preto sme sa orientovali radšej na chov. Otázne je to však na hornej Orave, kde je viac rovín a viac sa tam aj urodí. Pre náš podnik je najideálnejší spôsob, ako prežiť, chov oviec.
Viktor Nekoranec, predseda družstva v Jasenovej, ktoré je zamerané predovšetkým na chov hovädzieho dobytka: Od dohôd s Európskou úniou závisia i naše dotácie, preto ich odporúčania netreba brať na ľahkú váhu. Na druhej strane, konkrétne naše družstvo ornú pôdu potrebuje, pretože chováme hovädzí dobytok. Krmovinami, ktoré dopestujeme, ho prikrmujeme. Navyše, dobytok vyprodukuje i pomerne veľa hnoja. A ten „spotrebúva“ hlavne orná pôda. Takže tu je ten rozpor. Keby sme aj z ornej pôdy urobili lúky a pasienky a mali by sme tak možnosť chovať i väčšie množstvo dobytka, nevedeli by sme, čo si počať s hnojom.
František Kurilla, predseda družstva v Pucove, zameriavajúceho sa na chov oviec: Keď chceme prežiť, nezostáva nám nič iné, ako brať odporúčania Európskej únie vážne. Darmo by sme v rámci družstva zvyšovali intenzitu, preorávali pôdu a siali obiloviny, ak by sme si tým zvyšovali stratu. V minulosti sme mali ornú pôdu a okrem chovu sme pestovali pšenicu, vo veľkom mrkvu, zemiaky. Len bohužiaľ, žiadalo si to strašne vysoké náklady. Preto sme pred šiestimi rokmi všetko zatrávnili a venujeme sa už iba chovu oviec a predaju mlieka.
Štefan Pánik, podpredseda družstva v Trstenej, ktoré sa so svojimi 800 hektármi ornej pôdy radí k družstvám s najväčšou výmerou ornej pôdy na Orave: My ornú pôdu využívame do tej miery, ako nám to odporúča Európska únia. Znamená to, že musíme dodržiavať program, na ktorý sme sa zaviazali. Naše družstvo využíva ornú pôdu na pestovanie obilia, zemiakov a jednoročných a viacročných krmovín, iné družstvá zas na nej popri chove pestujú len krmoviny. Nebolo by to celkom v poriadku, keby sa tu všetka orná pôda zatrávnila. Bez ornej pôdy totiž v podstate podnik nemôže existovať. Samozrejme, plodiny nebudeme pestovať niekde vysoko na holiach. Dopestujeme ich v nížinách, kde sa im darí.
